Ľudovít Petránsky sa usmieval s nadhľadom

Práve v deň svojich menín - 25. augusta zomrel v 77 rokoch výtvarný teoretik a kritik Ľudovít Petránsky. Bol síce po operácii, ale cítil sa dobre a aj v ten deň, obklopený rodinou, myslel na budúcnosť, na prácu a život.

, 26.08.2021 17:00
Ľudovít Petránsky a Vincent Hložník Foto:
Ľudovít Petránsky na archívnej fotografii s Vincentom Hložníkom pri jeho buste.
1

Veď bol stále aktívny, v poslednom období mu vyšli viaceré významné knihy – monografia Vincent Hložník a monografia Ferdinand Hložník. Obe knihy sú napísané nielen so znalosťou diela týchto výtvarníkov, ale aj s citom pre ľudskú náturu a spojitosť s dobou.

Ale písal aj čisto odborné teoretické knihy. Koncom minulého roka mu napríklad vyšla vysokoškolská učebnica Design s podtitulom Teória a metodológia designu (spoluautorka Elena Farkašová). Ľudovít Petránsky sa dlhodobo zaujímal o dizajn, prvé skriptá o dizajne napísal už v roku 1981 (spolu s Miroslavom Klivarom). Publikovať začal už v 60. rokoch v Kultúrnom živote, písal do Mladej tvorby a patril k významným obhajcom nových experimentálnych tendencií. Takýto prístup k umeniu mu bol prirodzený a zachoval si ho do konca života.

Výtvarný teoretik a kritik Ľudovít Petranský. Foto: Design Friendly
Ľudovít Petranský Výtvarný teoretik a kritik Ľudovít Petranský.

Kultivovaný kritik

Ľudovít Petránsky patril k mimoriadne vzdelaným umenovedcom, ktorí vedia dielo nielen ohodnotiť, ale aj originálne interpretovať. Bol rozhľadený, o svoje poznanie sa rád delil. Vedel veľmi zaujímavo rozprávať o výtvarnom umení aj výtvarníkoch. Poznal u nás skoro všetkých osobne a dával ich tvorbu do širších súvislostí. Vždy diskutoval na úrovni, robila som s ním viacero rozhovorov, nikdy sa nestalo, že by skĺzol do drsnejšieho či útočného tónu.

Vedel sa vyjadrovať presne, originálne, ale najmä kultivovane, čo nevylučovalo kritickosť. Ak bude v niečom Ľudovít Petránsky v slovenskej kultúre chýbať, bude to práve táto schopnosť múdreho formulovania myšlienok, vecná argumentácia plná faktov a poznatkov. Väčšinou sa pri vyjadrovaní názorov usmieval, aj keď polemizoval. Bol to úsmev nie veselý, skôr vediaci, vyjadroval nahľad.

Ľudo Petránsky patril do generácie, čo musela uplatniť svoj talent v podmienkach, ktoré neboli jednoduché, ani jednoznačné. Neexistoval návod na správny život, každý si musel nájsť svoj čo najpoctivejší spôsob. Mnohí si ho našli v svedomitej práci. Túto cestu si zvolil aj on.

Petránskeho monografia Vincent Hložník. Foto: Design Friendly
Kniha Hložník Petránskeho monografia Vincent Hložník.

Vďaka Ľudovítovi Petránskemu sú zmapované rozhodujúce desaťročia slovenského výtvarného umenia. Venoval sa mu polstoročie a napísal o mnohých osobnostiach – napríklad o Martinovi Benkovi, Jozefovi Kollárovi, Mikulášovi Galandovi, Zolovi Palugyayovi, Bohušovi Kuľhavom, Ondrejovi Zimkovi a ďalších.

Hral aj v kapele

Mal veľa umeleckých lások, čo v jeho prípade znamenalo poriadne preniknúť do tvorby výtvarníka. V každom osude sú vždy aj problémy a on ich vedel rozkryť. V rozhovore o Vincentovi Hložníkovi som sa ho napríklad pýtala, či mal Vincent Hložník ľahké začiatky.

Petránsky sa rozhovoril o tom, že výtvarný názor tohto umelca neprijímala verejnosť hneď len s porozumením. Dočkal sa aj bulvárneho hanobenia ako za čias inkvizície. "Vyháňali ho na perifériu umenia,“ povedal vtedy Petránsky. Spomenula som si na tieto slová práve teraz, keď prišla správa o jeho smrti.

Petránskeho monografia Ferdinand Hložník. Foto: Design Friendly
Kniha Ferdinand Hložník Petránskeho monografia Ferdinand Hložník.

On robil opak: Snažil sa umelcov zaradiť tak, aby mali svoje miesto v slovenskej kultúre isté a aby boli akceptovaní aj v rámci európskej kultúry. Táto Petránskeho práca sa nikdy nestratí a v ešte stále mladej slovenskej kultúre bude základom, na ktorom stavia aj dnešné dianie.

Boli sme s Ľudovítom Petránskym v písomnom kontakte počas oboch vĺn pandémie, lebo mu práve povychádzali monografie, písali sme si o Hložníkovcoch, o slovenskom výtvarnom umení. Do toho však presakovali aj správy zo súkromia. On bol s manželkou na chalupe, občas poslal aj fotku krásnej prírody alebo zaujímavých miest z okolia Brezna, kde sa 22. novembra 1943 narodil a kde sa aj často zdržiaval.

Mal cit pre krásu, pre históriu a aj pre hudbu. Posielal mi aj hudobné nahrávky, obľúbené skladby, raz sa mi zdôveril, že aj sám hral v kapele a je srdcom aj hudobník. Takže je jasné, že mal veľmi vyvinutý umelecký cit. Výtvarné umenie obsiahol zrakom, ale aj všetkými ostatnými zmyslami. Odišiel, ale s tým, čo urobil, sa bude pracovať ďalej. Čo viac si môže človek želať?

Slovenské umenie môže byť právom sebavedomé na svoje výsledky, ale nikdy sa nesmie nadraďovať.
Ľudovít Petránsky

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #výtvarná teória #výtvarná kritika #Ľudovít Petránsky