Realita, v ktorej sa Hauner ocitol, pôsobí ako distopický prelud, jeho fotografie však pripomínajú, že – hoci od strašnej udalosti, kde zahynuli tisícky civilistov i záchranárov a mnohí utrpeli zranenia, ubehli už dve dekády – zostáva kolektívnou traumou.
Podľa kurátora výstavy Radka Koderu nejde o žurnalistické zábery pádu dvojičiek, aké obleteli svet, ale o dokumentárny záznam autentickej reality newyorských ulíc. Hauner bol síce v tom čase amatér, no zábery sú kompozične premyslené a séria navyše vznikla na čiernobiely kinofilm.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
"Fotografoval už počas cesty na zasiahnutý Manhattan, na snímkach je teda zjavné, že sa postupne približuje k miestu skazy. Na rozdiel od novinárskych fotografií zachytil atmosféru mesta, ktorá je priam mysteriózna. Postupne sa vyľudňujúce ulice, prach, ktorý všetko zahaľoval. Kde-tu sa objavia hasiči, polícia, záchranári. Všimol si aj mnoho zaujímavých detailov, napríklad parky zaviate prachom, ktoré pôsobia ako po výbuchu sopky, tajomne,” približuje kurátor výstavy, ktorá mala premiéru pred desiatimi rokmi v Plzni. Hauner totiž nemal v úmysle sériu zverejňovať, s nápadom prišiel Kodera, Haunerov bývalý spolužiak.
Andrew Hauner sa dostal na Manhattan po zrútení budov, keď už bolo dielo teroristov dokonané. Postupoval bližšie cez zátarasy, napokon však polícia tínedžera zastavila a spolu s ďalšími civilistami ho naložila na loď, ktorá ich prepravila do bezpečnej vzdialenosti, na druhý breh rieky Hudson. Na Manhattane totiž hrozilo, že spadne ďalšia budova. Jedna z fotografií zachytáva tragédiu z lode a dramaturgicky uzatvára výstavu.
