Keď sa povie secesia, mnohí si predstavia známe plagáty českého maliara Alfonsa Muchu. Ženy v romantických pózach obklopené drobnými ornamentmi, jemná krása a noblesa začiatku minulého storočia. Kam by pasovali lepšie než do secesnej stavby pražského Obecného domu, keď na jeho výzdobe sa majster vlastnoručne podieľal?
Hneď v úvode výstavy sa návštevníkom prihovorí samotný autor Alfons Mucha – zo svojho portrétu a pozýva na prehliadku originálov svojich slávnych diel. Z plagátov na vás povzbudivo žmurkne elegantná krásna dáma, iná si napraví svoj šperk a pridá šibalský úsmev. Vďaka digitálnym technológiám sa na Muchových obrazoch roztvárajú lupene kvetov, sypú sa drobné lístočky, ornamenty menia farbu a z dámskej cigarety stúpa dym. Hneď vedľa rozpohybovaného diela je originál, každý si ich môže porovnať a upriamiť pozornosť tam, kde to oku viac lahodí. Ožívajú dokonca aj postavy zo slávnej Slovanskej epopeje, vo veľkoformátovej projekcii nás prenesú do dávnych historických dôb, ktoré majster stvárnil vo svojom veľkolepom diele.
Muchova múza
Alfons Mucha bol majstrom ilúzie, a tak nečudo, že ho priťahoval svet divadla. Pred príchodom do Paríža (1887) bol zamestnaný vo Viedni v maliarskej dielni, ktorá vyrábala divadelné kulisy a opony, pre ktorú neskôr pracoval aj Gustáv Klimt. Jeho prvým a hneď veľmi úspešným plagátovým dielom je práve divadelný plagát k parížskemu predstaveniu Gismonda (1894) s postavou slávnej herečky Sarah Bernhardtovej v takmer životnej veľkosti. Oscar Wilde ju nazval Božskou Sarah a stala sa prvou veľkou Muchovou múzou. On dopomohol tejto kráľovnej francúzskej tragédie k ešte väčšej popularite, ona mu zasa otvorila dvere do parížskeho umeleckého sveta.
Herečka a zároveň riaditeľka divadla Théatre de la Reinaissance bola už prvým Muchovým plagátom taká nadšená, že s ním podpísala zmluvu na šesť rokov (1895 – 1901) a zverila mu nielen všetky plagáty pre svoje divadlo, ale aj výpravu a kostýmy jednotlivých predstavení. Na výstave v Obecnom dome vidíme Sarah Bernhardtovú aj ako Médeu či Dámu s kaméliami, všade dominuje jej štíhla postava, výrazne podlhovastý tvar plagátu, výrazné farby aj ďalší typický Muchov rukopis – ornamenty zaplavujúce celú voľnú plochu. Tak Alfons Mucha stvoril nový, krajší svet a z kresliara sa za noc stal slávny umelec.
Foto: RADOVAN SUBIN
Mecenáš a epopeja
Alfons Mucha už mal svoje meno, na prelome storočí si založil v Paríži súkromnú umeleckú školu a vydal súbory grafických listov. "Štýl Mucha“ začal prenikať do ulíc, objavoval sa na priečeliach secesných domov aj v grafike jedálnych lístkov reštaurácií, ovinul svet ako lístky viniča na jeho plagátoch.
V rokoch 1904 až 1910 žil prevažne v USA, kde ho prijali ako „najväčšieho svetového dekoratívneho umelca“. Pre Muchu americký pobyt znamenal potvrdenie jeho slávy, ale aj finančný benefit – našiel svojho mecenáša Charlesa Richarda Cranea, ktorý sponzoroval jeho Slovanskú epopeju. Myšlienka stvárniť slovanské dejiny v sérii veľkorozmerných obrazov v ňom vzklíčila práve za veľkou mlákou. Monumentálna Slovanská epopeja, ktorú tvorí dvadsať veľkoplošných obrazov inšpirovaných slovanskou mytológiou a polovica je venovaná dejinám českého národa, vznikala 18 rokov. Celé dielo bolo venované mestu Praha, vnuk Alfonsa Muchu John Mucha sa však s mestom oň súdil. Na výstave sú v pohybe aj niektoré postavy z Epopeje vo veľkoformátovej projekcii, podfarbené hudbou.
Foto: Nadační fond Richarda Fuxy
Na výstave iMucha však možno obdivovať aj ďalšiu historickú sériu, poctu velikánom českej hudby, a o Muchovom vzťahu k svojmu národu svedčí aj séria plagátov k sokolskému zletu či ku výročnému stretnutiu Speváckeho zboru učiteľov moravských alebo plagáty propagujúce dobročinnú lotériu či zbierku pre chudobných. Samozrejme, tvoril aj pre české Národné divadlo a jeho posledným plagátom pred Epopejou bola Princezná Hyacinta k divadelnej hre s podobizňou hlavnej predstaviteľky, herečky Anduly Sedláčkovej.
Reklama a špiritizmus
V Muchových drobných ornamentoch pri pozornejšom skúmaní odhalíte nenápadné symboly ako hviezdy, kruhy, kríže, oči a srdcia. Pramenili z jeho záujmu o spirituálnu stránku života, aj okultizmus, kozmológiu a vtedy módne rozekruciánstvo (vzniklo v Nemecku v 17. st. pôvodne ako spoločenstvo s cieľom reformy ľudstva a dosiahnutia poznania). Alfons Mucha sa stal predstaviteľom Slobodomurárskej lóže v Československu.
Zároveň bol však Mucha veľmi praktickým umelcom a neodmietal žiadne "komerčné ponuky“. Naopak, vyhovel množstvu objednávok na reklamné plagáty na výrobky od šumivého vína cez cigaretové papieriky, sladkosti, parfumy či bicykle. Aj na nich si zachoval svoj typický štýl – ľahkosť a eleganciu. V centre ako vždy dominuje žena, nie samotný výrobok.
Foto: RADOVAN SUBIN
V reklame na cigaretové papieriky Job z plagátu ľahučko stúpa dym dámskej cigarety, na plagáte Monaco – Monte Carlo pre železničnú spoločnosť Paríž – Lyon – Marseille vytvoril súdobú madonu obostretú orgovánom a hortenziou. Na Muchových farebných litografiách sa ocitol tiež rozprašovač parfumov Rodo či zubná pasta benediktínov zo Soulaku, čo je azda jediný Muchov plagát, na ktorom ženu nahradil muž. Dokonca aj na plagáte propagujúcom pivo z oblasti Meuse si na zlatom moku pochutnáva žena a na stolíku pred dámou s kvetmi vo vlasoch nájdeme aj fľašu rumu či koňaku, propagáciu šampanského majster zveril dokonca dvom devám súčasne. Plagáty na alkohol sú považované za jeho najprepracovanejšie. Až do komnát anglickej kráľovnej Viktórie sa dostal s plagátom pre firmu Nestlé, ktorá ho panovníčke dala vytvoriť k 60. výročiu nástupu na trón.
V Paríži po roku 1897, keď sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava, v oblasti úžitkového umenia takmer nemal konkurenciu. Vytváral návrhy na reštauračné menu aj na lístky na výstavy, obálky katalógov, ilustrácie v časopisoch aj knihách. Vďaka dekoratívnym panó, ktoré si mohli dovoliť aj menej majetné domácnosti namiesto závesných obrazov, Mucha prenikol z divadiel, ulíc a reštaurácií aj do príbytkov.
V Prahe v samotnom Obecnom dome, kde sa výstava iMucha nachádza, vytvoril výzdobu Primátorskej sály s bohatou ornamentálnou výzdobou s centrálnym motívom slovanskej svornosti. Toto dielo je označované ako vyvrcholenie art nouveau. Podieľal sa aj na výzdobe Chrámu sv. Víta. Alfons Mucha ako pozorný dekoratér pokryl papier, steny, kov, drevo aj textil, ovplyvnil ilustráciu aj priemyselný dizajn. Stieral rozdiely medzi snom a skutočnosťou, medzi umením a ulicou, medzi výnimočným a každodenným. Skrášľoval svet a kus tejto krásy nájdete na výstave jeho diel, ktorej základ položil tenisový majster Ivan Lendl. Výstava iMucha patrí Nadačnému fondu Richarda Fuxu a v pražskom Obecnom dome potrvá do 10. februára 2023.
Alfons Mucha
Maliar, grafik, ilustrátor a návrhár, patril k najvýznamnejším predstaviteľom secesie. Obrazmi, plagátmi, grafikami a dekoračnými návrhmi vytvoril vrcholné diela secesie z prelomu 19. a 20. storočia. Narodil sa 24. júla 1860 v Ivančiciach neďaleko Brna. Keď ho neprijali na pražskú výtvarnú akadémiu, pracoval dva roky ako úradník, potom vo Viedni v divadelných dielňach. Vďaka finančnej podpore grófa Eduarda Khuena študoval na mníchovskej akadémii a od roku 1888 aj v Paríži. Živil sa ako ilustrátor šlabikárov, populárnych románov či kalendárov. Život mu zmenila spolupráca s jednu z najslávnejších herečiek Sarah Bernhardtovou, plagáty pre jej divadlo ho preslávili. V roku 1904 odišiel do USA, kde vyučoval a tvoril. Po návrate do vlasti vytvoril Slovanskú epopeju (1913 – 1928). Podieľal sa na realizácii mozaikového okna Katedrály sv. Víta a na výzdobe interiéru Obecného domu v Prahe. Bol autorom prvých československých známok a bankoviek, navrhol aj prvý československý štátny znak. Zomrel v Prahe 14. júla 1939.
