Milan Kňažko: Cipárove kresby som vyberal ako darček
Je mi smutno z toho, že nás opustil Miro Cipár. Poznali sme sa desaťročia, aj vlani na Vianoce som bol uňho v ateliéri, vyberal som si nejaké kresby ako darček pre deti, ktoré sú už dospelé. Taký pekný súbor, asi 12 kresieb. Prišiel som k nemu aj s vnukom, ten si sám povedal, ktoré kresby sa mu páčia a my so synom sme zasa vybrali niečo pre dospelých, lebo umenie považujem za najkrajší darček. Miro Cipár bol nielen vynikajúci výtvarník, bol to skvelý človek a okrem toho sme spojení aj Novembrom '89. Spomenieme si naňho v Umelke aj v Klube '89, ktorého členom bol. Najmä však bol priateľ, aj priateľ mnohých našich iných priateľov. Chodieval aj na moje predstavenia do divadla, ale často som o tom nevedel, šiel sám, bol to veľmi kultúrny človek. Urobil veľa značiek a log, aj pre Klub '89. Veľa toho vytvoril a ešte dlho bude hovoriť svojimi logami aj ilustráciami. Bol aj iniciátor Bienále ilustrácií Bratislava. Bude nám chýbať.
Ľubomír Feldek: Mirovou smrťou je ma menej
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Verné priateľstvo Mira Cipára ma sprevádzalo takmer celý život, od žilinských gymnaziálnych rokov až do jeho poslednej chvíle. A tak prepáčte mi to, nenachádzam v tejto chvíli slová… Nanajvýš si viem pomôcť mottom z Hemingwaya: „Nepýtaj sa, komu zvonia…“ Mirovou smrťou je ma menej.
