V SNM otvorili výstavu o Pálffyovcoch a Márii Terézii

Foto: SNM

Vystava - Pálffyovci Súčasťou výstavy sú aj obrazy členov cisárskej rodiny a komoda s portrétmi Márie Terézie a jej syna Jozefa II.

Pálffyovci patrili k významným šľachtickým rodom bývalého Uhorska a hrad Červený Kameň neďaleko Modry bol ich sídlom od konca 16. storočia až do skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945. Dnes je z neho jedno z múzeí SNM, ktoré prezentuje zbierky slávneho rodu.

Veci z depozitárov

Nová výstava približuje nielen Pálffyovcov a históriu ich panstva, ale aj ich previazanosť s panovníckym dvorom v čase vládnutia Márie Terézie.

Je vlastne akýmsi výberom zo zbierkových predmetov Múzea Červený Kameň, pričom predstavuje i exponáty, aké tam návštevníci bežne nevidia. Tvorcovia výstavy totiž veľa vecí vytiahli z depozitárov.

„Na Červenom Kameni je vystavených len 12 percent zbierkových predmetov. Väčšina je v depozitároch a práve takéto výstavy sú možnosťou, ako ich prezentovať verejnosti,“ vysvetlil Jozef Tihányi, kurátor Múzea Červený Kameň a spoluautor expozície.

Čítajte viac Červený Kameň: Mudrci verzus víly, kostra v studni a parohy v kolese

Tá pozostáva z vyše sto exponátov a niekoľkých reprodukcií. Okrem zbierkových predmetov z Červeného Kameňa je tam i jeden exemplár vypožičaný z Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Všetky predmety pochádzajú z 18. storočia.

„Medzi najvzácnejšie by som zaradil mortuárium Márie Terézie. Je to jedinečný exponát – pohrebný štít, ktorý bol opretý o jej truhlu pri pohrebe,“ priblížil Tihányi. Ide vlastne o maľbu s erbom panovníčky a nápismi z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho.

Spoluautorka výstavy a riaditeľka Múzea Červený Kameň Ivana Janáčková okrem mortuária vyzdvihla i ďalší exponát – skupinový portrét cisárskej rodiny. Na čiernobielej grafike vidno Máriu Teréziu s manželom Františkom Štefanom Lotrinským a ich potomkami.

„Nezobrazuje však všetky deti, pretože niektoré už predtým zomreli a tie, čo sa narodili po roku 1760, tam ešte nie sú. Vidieť tam napríklad 19-ročného Jozefa II. a aj deti, ktoré sa nedožili dospelosti. Je tam celkovo trinásť detí, takže tri chýbajú,“ opísala Janáčková.

Podľa nej je zaujímavá i starožitná komoda, ktorú mali Pálffyovci vo svojom sídle. Na jej zásuvkách sú malé portréty Márie Terézie a Jozefa II. „Je to, akoby ste dnes mali doma nábytok s portrétom súčasného a bývalého prezidenta,“ porovnala Janáčková.

Spojenie s Habsburgovcami

V 18. storočí boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. To, aké mali významné spoločenské postavenie, ilustrujú aj portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov zo spomínaného rodu. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1731) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf.

„Dá sa na tom pekne ukázať, aký vzťah mali Pálffyovci k Habsburgovcom,“ naznačil Tihányi. Prepojenie medzi nimi predstavuje tiež Václav Anton Kaunitz, ktorý bol diplomatom na dvore Márie Terézie a jedným z jej najbližších radcov. Bol to brat manželky Rudolfa Pálffyho.

„Hasburgovcov prezentujeme prostredníctvom Márie Terézie a jej generácie, ale aj prostredníctvom jej rodičov či generácie jej detí. Podobne je to s Pálffyovcami,“ doplnil kurátor výstavy.

Foto: SNM

Výstava - Pálffyovci Portréty Pálffyovcov

Jej súčasťou sú maľby a grafiky z dielní popredných dobových majstrov, viaceré dosiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy (majoliky) z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, no aj ďalšie veci ako erby, šable, stolovacie súpravy či rôzne kuriozity.

Čítajte viac Červený Kameň - bašta bohatých obchodníkov

Jedinečné sú tiež ukážky z pálffyovskej knižnice na Červenom Kameni, ktorá kedysi patrila k najvýznamnejším na našom území. Ešte v 40. rokoch minulého storočia obsahovala asi 8 000 zväzkov. V polovici 18. storočia ju založil Rudolf Pálffy.

Jednou z kníh, ktoré v nej mal, bol napríklad zakázaný spis „slovenského Sokrata“, osvietenského vzdelanca Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci k cirkvi a k šľachte.

„Mal ho zničiť, ale on si ho nechal,“ prezradil Tihányi. Aj túto zaujímavú publikáciu, podobne ako dielo Mateja Bela z Očovej, si možno pozrieť na výstave.

Ako informovala hovorkyňa SNM Zuzana Vášáryová, expozíciu budú počas lockdownu postupne predstavovať formou videopríbehov, a to na internetovom portáli Slovenského národného múzea, na jeho facebookovom profile a na webstránke YouTube.