Na svet prišiel 23. januára 1872 ako tretie zo štyroch detí slovinského stolára. V škole veľmi nevynikal, ale to mu rodina ani nezazlievala, keďže sa počítalo s tým, že prevezme otcovu dielňu. Jože alebo Josip, ako ho tiež volali, veľmi rád kreslil, no pred otcom to tajil, pretože ho za to trestal – mal obavy, aby z neho nevyrástol bohém.
V roku 1888 sa Plečnik vďaka štipendiu dostal na priemyselnú školu v rakúskom Grazi, kde sa zdokonaľoval v tesárstve. Keď si jeden z učiteľov všimol jeho kresby, postaral sa, aby ho prijali ako kresliča do ateliéru architekta Leopolda Theyera. V roku 1892 Jožemu zomrel otec, čo mu vlastne pomohlo. Rodina totiž usúdila, že je ešte primladý, aby prevzal stolársku dielňu.
Foto: Pavol Urbánek
Odišiel teda do Viedne, kde pracoval ako kreslič v nábytkárskej firme, a potom pod vedením popredného architekta Otta Wagnera študoval na umeleckej akadémii. Za diplomový projekt získal cenu a peniaze, ktoré mu umožnili cestovať po južnej Európe. V roku 1900 si v rakúskej metropole založil architektonickú kanceláriu a projektoval prvé budovy, napríklad Zacherlhaus.
Jeho moderné stavby sa však nestretli len s porozumením, dokonca si znepriatelil následníka trónu Františka Ferdinanda. Ten kritizoval jeho Kostol sv. Ducha vo viedenskom Ottakringu a v roku 1911 zabránil, aby ho namiesto Wagnera vymenovali za profesora, hoci to schválilo kolégium akadémie. Plečnik si uvedomil, že ako Slovinec by mal vo Viedni problémy, preto radšej prijal miesto profesora na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe.
Bolo to šťastné rozhodnutie, lebo tam mohol rozvinúť svoj talent. Zaujal prezidenta Tomáša G. Masaryka, vďaka ktorému sa stal v roku 1920 architektom Pražského hradu. Jeho úlohou bolo prestavať areál v duchu modernej, demokratickej doby.
Foto: Povol Urbánek
Plečnik si vytvoril vlastný štýl inšpirovaný stredomorskou architektúrou a viedenskou secesiou, ale aj antikou či talianskou renesanciou. Kombinoval moderné i klasické prvky, najmä stĺpy, balustrády a piliere, a to z kvalitných materiálov ako žula či mramor. Objekty navrhoval až do detailov vrátane interiéru, nábytku alebo úžitkových predmetov.
Čítajte aj Zomrel bard svetovej architektúry Richard Rogers. Poznáte jeho stavby?
Vrcholné obdobie jeho tvorby sa spája práve s úpravami Pražského hradu. Navrhol nové usporiadanie záhrad, na nádvorí dal postaviť žulový monolit, podľa jeho návrhov upravili aj prezidentov byt v kráľovskom paláci, vstupnú sieň Španielskej sály, Masarykovu vyhliadku s vinicou a ďalšie miesta. Upravil tiež prezidentskú rezidenciu – vnútorné priestory zámku v Lánoch a priľahlý park.
Posledným jeho dielom v Prahe bol Kostol Najsvätejšieho srdca Pána z roku 1932, ktorý mal pripomínať Noemovu archu. Na jeho veži sa nachádzajú najväčšie hodiny v Českej republike s priemerom 7,6 metra.
Foto: Pavol Urbánek
Keďže časť verejnosti nesúhlasila s plánovanou prestavbou Hradčian a okolia, ktorú považovali za necitlivú, v roku 1934 Plečnik Prahu opustil a vrátil sa do Ľubľany, kde od roku 1921 diaľkovo pôsobil ako univerzitný profesor.
Čítajte aj Slovenský dizajn vystavujú u Le Corbusiera vo francúzskom Marseille
Doma sa potom podieľal najmä na prestavbe Ľubľany – nábrežia a mostov, no upravil i hrad, tržnicu a kostoly. Vybudoval tiež sídlo Národnej univerzitnej knižnice. Jeho najvýznamnejšie stavby v meste zapísali vlani na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Plečnik sa nikdy neoženil ani nemal deti. Keď v januári 1957 zomrel, v Ľubľane mu vystrojili štátny pohreb. Pochovali ho na cintoríne Žale, ktorý predtým pomáhal obnoviť.
