„Problémom boli zatvorené archívy i múzeá, do ktorých sme nemohli chodiť na výskum. Väčšinu diel máme digitalizovaných, tým vieme obrazy skúmať a priblížiť si ich na úplný ťah štetca,“ spomenula vedúca oddelenia správy a muzealizácie zbierok SNM – Múzea Bojnice Andrea Smitková.
Má to však podľa nej i svoje nástrahy. „Chýba reálny dotyk s umením. Pocit z neho, ktorý je veľmi dôležitý pri atribucionizme a hľadaní informácií. Je tak lepšie, keď sme v depozitári, môžeme si obraz pozrieť, i zadnú stranu, rám, ako bol reštaurovaný v minulosti. Niekedy tieto záznamy chýbajú a vieme to zistiť len v depozitári priamo pri diele,“ priblížila.
Výskum pomáha odborníkom zistiť viac o umeleckých zbierkach v múzeu. „Každý kurátor má zadané svoje vedecko-výskumné úlohy, trvajú niekedy až päť rokov. Ide o komplex informácií, z ktorých potom múzeum čerpá do expozícií,“ ozrejmila Smitková.
Pandémia tak podľa nej posunula časový sled, mala však i výhody, keďže kurátorom pre zatvorené múzeum zostalo viac času na hlbšie skúmanie, ako pri bežnej prevádzke.
„Vždy je čo skúmať. Bývalý pán riaditeľ dlhodobo skúmal staré umenie, barok. Ako nová kurátorka som sa zamerala na 19. storočie, ktorého máme v zbierkach veľmi veľa,“ dodala Smitková.
Bojnické múzeum má vo svojich zbierkach 2800 výtvarných diel. Okrem malieb ide o nábytok, plastiky, zbrane, keramiky, grafiky a ďalšie predmety. Celkovo ide o viac ako 5000 zbierkových predmetov.
