Črpáky patria medzi bačovský riad a Milan Stieranka sa s nimi zoznámil práve na salaši. „Môj otec mal rád žinčicu a tak ma po ňu posielal. Keď prídete na salaš, vždy každého ponúknu, mali tam krásne črpáky, a mne sa dali napiť z plechového hrnčeka! Bol som z toho nešťastný a povedal som si: až budem veľký, vyrobím si svoj vlastný,“ spomína. Asi vraj nie je až taký babrák, keď sa mu podarili, dodáva. Stačí sa len pozrieť na Stierankove črpáky, figúrky, formy na oštiepky, pastierske betlehemy. Očaria vás remeselnou zručnosťou aj estetickým stvárnením rôznych motívov. Jeho umenie ocenili titulom majster ľudovej umeleckej výroby.
Foto: archív Milana Stieranku
Remeslo aj fantázia
Milan Stieranka začal vyrezávať črpáky popri svojej práci, ako záľubu. Tento koníček mu vydržal už viac ako štyridsať rokov, dnes je na dôchodku a často sa vytratí do dielne a majstruje. Žije v Klenovci, ale v jeho tvorbe nájdete črpáky zo všetkých regiónov, kde majú tradíciu. Málokto vie, že sa dajú rozoznať podľa konštrukcie, spracovania aj podľa ozdobných motívov. Kto sa vyzná, na prvý pohľad vie, odkiaľ črpák pochádza.
Foto: archív Milana Stieranku
„Podľa konštrukcie sú črpáky buď z východného Slovenska – tie bývajú z jedného kusa, stredoslovenské (Detva, Zvolen, Horehronie) mávajú ucho spojené s nádobkou v hornej časti zúbkom a naspodku obrúčkou, pri severoslovenskom type (Orava, Kysuce, Liptov) je nádoba s rúčkou spojená tzv. rybinovým spojom,“ vysvetľuje majster.
Foto: archív Milana Stieranku
Hoci črpáky patria medzi bačovský riad, nezdobia ich len pastierske motívy. Keď na rúčke zbadáte vežičku, črpák pochádza najskôr z okolia Detvy. „Detvanov si doberáme, že tie vežičky videli na zámku vo Vígľaši alebo vo Zvolene, keď dačo vyviedli, tam dostali bitku a aby si to zapamätali, vyrezali si to na rúčku,“ hovorí s úsmevom Milan Stieranka. Hlava medveďa alebo psíka sa objavuje na črpákoch z východného Slovenska. Had s korunkou na hlave zdobí rúčky zo severu, symbolizuje ochrancu domu, čo je motív ešte z predkresťanských čias," objasňuje Milan Stieranka.
Čítajte aj Hudobným nástrojom sú aj biče
Pri výrobe črpáka sa musí zachovať tradičný remeselný postup, ale každý majster uplatní zároveň aj svoju fantáziu. „Podľa výzdoby sa pôvod presne určiť nedá, bačovské remeslo sa síce dedilo z otca na syna, ale mnohých si na prácu najímali do iných regiónov, a tak sa na ich črpákoch objavovali aj motívy z ich pôvodného domova, aj z iného kraja, ktorý ich ovplyvnil,“ vysvetľuje Milan Stieranka.
Jeho črpáky sú funkčné a aby vydržali, používa javorové drevo. Aj lipová rúčka je vraj pekná, no rýchlo sa zničí. Dienko zas má byť z mäkkého dreva, on si vybral smrek.
Pozrite si tvorbu MAjstra ľudovej umeleckej výroby Milana Stieranku
Spomienka na domov
U Stierankovcov sa remeslo nededilo z otca na syna, otec vymýšľal s kovom, vyrábal rôzne praktické stroje a nástroje pre hospodárstvo. Rezbára v rodine nemali. Ale učiť sa dá všelikde. Milan Stieranka si chodil črpáky najprv obzerať do múzea v Brezne a v Rimavskej Sobote a učil sa z knižiek. A keď sa na národnej výstave jeho črpák ocitol vedľa črpáka od majstra Jozefa Lenharta, bol hrdý najviac na svete. „Vtedy som bol chytený,“ usmeje sa.
Starí rodičia boli roľníci, chovali aj ovce a kravy, odmala píjal teplé čerstvo nadojené mlieko a motal sa okolo hospodárstva. Teraz býva v Klenovci, ale v dome po rodičoch v Maši má svoju dielňu, kde sa zabáva, ako vraví. Zabáva s drevom aj deti, ako lektor ÚĽUV-u ich počas kurzov učí vyrábať črpáky. Ide im to dobre, takže o nasledovníkov sa báť netreba, hoci vlastné deti ani vnuci k remeslu blízko nemajú. Možno neskôr. „Dnes je taká rýchla doba, že ľudia prežijú svoj život a ani nebudú vedieť, čo zažili,“ myslí si Milan Stieranka. Jemu rýchlo uteká čas v dielni, pri práci s drevom. Ráno vstane a má toľko plánov, že keby mal deň 48 hodín, aj tak všetko nestihne.
Foto: archív Milana Stieranku
Črpáky majstra Stieranku sú vystavené v múzeách v Rimavskej Sobote, v Detve aj v Múzeu ÚĽUV a dokonca aj v čínskom národnom múzeu medzi tradičnými remeselnými výrobkami z celého sveta. Môžete ich obdivovať aj na niektorých salašoch a majster s nimi chodí aj na folklórne festivaly do Východnej, Detvy, na Radvanský jarmok aj do Bratislavy na festival ÚĽUV.
Čítajte aj Malý betlehem zo Slovenska vystavujú vo Vatikáne
„Mestskí ľudia ich kupujú, keď im pripomínajú ich korene. Pochádzajú napríklad z Oravy alebo z Gemera a žijú v Bratislave a keď zbadajú črpáky, cez spomienky sa vrátia domov. Často spolu debatujeme, starší pospomínajú, rád počúvam, keď ľudia rozprávajú,“ hovorí Milan Stieranka. Črpáky patria k pastierskej kultúre, sú tradíciou v celom karpatskom oblúku a sú kusom aj našej histórie.
