Ako vysvetlila hlavná autorka výstavy Jana Jablonická Zezulová, archívne pramene k tejto téme pozostávajú najmä z odborných textov alebo policajných spisov, preto sa pokúsila ponúknuť iný pohľad, ktorý by vychádzal zo skúseností a svedectiev konkrétnych ľudí.
„Vo verejnej diskusii na Slovensku sa homosexualita často prezentuje ako niečo, čo sem nepatrí. Akoby to bol nejaký import zo Západu či cudzorodý prvok. Táto výstava, ktorá mapuje posledných sto rokov, sa snaží ukázať, že tu tí ľudia žili a boli aj takí, čo sa usilovali nepriaznivú situáciu zmeniť. Dalo by sa povedať, že to boli takí prvorepublikoví aktivisti,“ uviedla autorka.
Ako historičke, ktorá sa venuje dejinám emancipácie homosexuality v stredoeurópskom priestore, sa jej v roku 2012 dostali do rúk zaujímavé materiály. V dedičstve po zakladateľovi Hnutia Ganymedes Mariánovi Vojtekovi objavili neznáme denníky a písomnosti Imricha Matyáša (1896 – 1974). Tento úradník z Bratislavy sa vyše 40 rokov angažoval za to, aby homosexualita v Československu prestala byť trestným činom.
Čítajte viac Baví vás fotiť? Prihláste sa do súťaže Choď a foť
Boj za zrovnoprávnenie „homoerotov“ alebo „vyhnancov lásky“, ako ich nazýval, pokladal za otázku etiky. „Homosexuáli mali by dokázať svetu, že existujú, a nie sa skrývať,“ vyhlásil Matyáš, ktorého pre jeho aktivity často vypočúvala polícia a neskôr i Štátna bezpečnosť.
Lesbičky netrestali
Výstava približuje základné míľniky v dejinách gejov a lesbičiek. Pojem „homosexuál“ v Uhorsku napríklad prvý raz spomenul maďarský publicista Károly Kertbeny v roku 1869.
O deväť rokov neskôr začal v Uhorsku platiť paragraf 241, ktorý pohlavný styk medzi mužmi označil za „smilstvo proti prírode“. Odsúdeným za to hrozilo jeden až päť rokov väzenia. Zaujímavé je, že sexuálny pomer medzi ženami zákon nespomínal, takže lesbičky netrestali.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
Po vzniku prvej Československej republiky homosexuáli verili, že štát v duchu demokracie a rovnoprávnosti odstráni ich diskrimináciu, lenže návrh z roku 1923, ktorý sa o to usiloval, zákonodarcovia zamietli. Za tento „mravný poklesok“ tak naďalej hrozil pobyt za mrežami, hoci väčšina prípadov sa riešila iba podmienečným trestom či pokarhaním.
Bojovníci za dekriminalizáciu homosexuality to však nevzdávali. V roku 1931 vznikol prvý časopis pre homosexuálov, o rok neskôr štát tejto komunite povolil aj prvú organizáciu – Československú ligu pre sexuálnu reformu. Aktivisti sa snažili hľadať podporu u odborníkov a autorít, ktoré by sa zasadili za zmenu legislatívy. Zakladali ďalšie spolky, pričom inšpiráciu našli v liberálnom Nemecku.
Všetko sa zmenilo po nástupe fašizmu a vypuknutí druhej svetovej vojny. A aj keď komunisti spočiatku vyhlasovali, že by sa homosexuálne správanie nemalo trestať, po uchopení moci sporný paragraf nezrušili. Napokon sa tak stalo až v roku 1961.
Čítajte viac Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne má 53 rokov
„Zaslúžili sa o to lekári v sexuologickom ústave v Prahe. V 50. rokoch sa tam snažili homosexualitu liečiť, ale potom dospeli k záveru, že to nie je možné. Podľa nich je vrodená a nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť,“ objasnila Jablonická Zezulová.
Z právneho hľadiska homosexuáli síce dosiahli víťazstvo, no predsudky v spoločnosti pretrvávali. Skutočného zrovnoprávnenia sa dočkali až po páde totalitného režimu. V roku 1990 československý parlament zjednotil vekovú hranicu pre legálny hetero- a homosexuálny pohlavný styk a zároveň vznikli prvé „queer“ organizácie – na Slovensku Hnutie Ganymedes.
Zamlčané príbehy
Expozícia Loading: Love je putovným projektom, ktorý okrem bývalého Československa opisuje aj situáciu v Maďarsku. Odbornými podkladmi prispel i český historik Jan Seidl a maďarská sociologička Judit Takácsová. O vizuálnu stránku sa postaral Eugen Korda mladší.
Ako upozornila hlavná autorka, cieľom nebolo robiť propagandu LGBTI, iba priniesť pohľad, aký u nás chýba. Na to prihliadalo aj Múzeum mesta Bratislavy, kde sa výstava koná. Podľa Zuzany Palicovej, poverenej jeho vedením, vznikne o príbehoch, ktoré sa nerozprávajú, dojem, že sa ani nestali a ich aktéri neexistovali.
„Ako múzeum však chceme dávať priestor rôznym častiam histórie mesta, ku ktorej patrí aj história LGBTI komunity a jej snaha o obyčajný, bežný život,“ zdôraznila.
Výstava potrvá do 3. marca, pričom vstup je bezplatný. 15. februára o 16. h sa bude konať i komentovaná prehliadka, ktorú povedie Jablonická Zezulová. O týždeň neskôr sa k expozícii uskutoční tiež diskusia vo Faustovej sieni Starej radnice.
