„Pamiatkari volajú o pomoc, ale vláda ich ignoruje. Podľa nového stavebného zákona sa z pamiatkových úradov majú stať stavebné úrady. Spojili sme sa v ich mene – ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, archeológovia, architekti, akademici a odborná verejnosť, aby sme ako gesto podpory zhasli exteriérové osvetlenie alebo vyvesili čiernu vlajku na ikonických pamiatkach, pamiatkach na Zozname svetového dedičstva UNESCO a mnohých ďalších po celom Slovensku,“ oznamuje napríklad mesto Banská Štiavnica.
Pamiatky nám zatiaľ zmiznú len symbolicky na jeden večer, ale aká bude naozaj ich budúcnosť po prijatí nového zákona o výstavbe? Mnohí sa obávajú, že nový zákon nahráva developerom na úkor ochrany kultúrneho dedičstva.
Foto: Tomáš Slovinský
Pamiatkari sú pobúrení
O protestnej akcii informovalo na sociálnej sieti Facebook občianske združenie Čierne diery. Podľa združenia je to spôsob, ako nenásilnou kultúrnou a symbolickou formou pritiahnuť pozornosť verejnosti. „Pokiaľ systém ochrany pamiatok nenastavíme správne, doplatia na to predovšetkým pamiatky,“ tvrdia.
Do protestu sa zapojili správcovia a vlastníci vzácnych objektov ako Spišský hrad, Kalvária v Banskej Štiavnici, Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, v Bratislave hrad Devín, Michalská veža, Pálffyho palác či Slavín, aj hrady Beckov či Strečno, kaštieľ Halič, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a mnoho ďalších.
„Pamiatkari sú frustrovaní. K rokovaniam o novej podobe zákona neboli prizvaní, o zmenách sa dozvedeli až v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ani vtedy argumenty odbornej obce v hromadnej pripomienke neboli prijaté,“ objasňuje pamiatkar Pavol Ižvolt.
Do protestu voči novému stavebnému zákonu sa zapája viacero významných kultúrnych pamiatok na území Slovenska.
Podľa rezortu kultúry má navrhovaná reforma priniesť transparentnejšie procesy, aj preto je postavená na princípe jedného konania o stavebnom zámere. Obdobne sa navrhuje aj zlúčenie konania o posúdení vplyvov na životné prostredie a konania o stavebnom zámere. „Zlúčením procesov sa predpokladá zvýšená možnosť ochrany pamiatkových hodnôt,“ spresnili z ministerstva kultúry.
Aké najväčšie výhrady má k stavebnému zákonu združenie právnikov Via Iuris
- Sú naďalej nevyvážené. Záujmy developera sú stále nadradené záujmom susedov či verejnosti.
- Sú v rozpore s medzinárodnou legislatívou, pretože nezaručujú účasť verejnosti pri všetkých stavbách, ktoré môžu mať potenciálny dopad na životné prostredie. Napríklad stavby, ktoré môžu mať vplyv na chránené územia európskeho významu či na kvalitu ovzdušia.
- Absurdne sa odvolávajú na také znenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré v súčasnosti neexistuje.
- Dávajú priveľkú právomoc projektantovi, ktorého platí developer. To vyvoláva pochybnosti o jeho skutočnej objektivite. Ako má v procese pôsobiť ako nezávislý posudzovateľ stanovísk subjektov, ktoré stavba nejakým spôsobom ovplyvní?
Rezort po zverejnení protestu avizoval rokovania s pamiatkarmi na tento týždeň, no vládny návrh zákona je už v pléne Národnej rady, len rokovanie o ňom je zatiaľ prerušené. Doterajší postup štátnych orgánov však pamiatkarom nepridáva na dôvere voči štátu, že má skutočne snahu chrániť kultúrne dedičstvo a špeciálne pamiatkový fond.
Čítajte aj Ministerstvo bude s pamiatkarmi diskutovať
Zákon nahrá developerom
Odborná verejnosť má vážne obavy, že po prijatí navrhovaného znenia zákona budú pamiatky ohrozené nevhodnými stavebnými zásahmi alebo stavebnými úpravami načierno, napríklad v interiéroch meštianskych domov, do ktorých ako do obydlia nemôžu vstupovať. Pamiatkari majú mať na starosti okrem ochrany kultúrneho dedičstva aj kolaudáciu stavieb a stavebné konanie, pričom ich špecializácia je úplne iná.
Navyše majú vydávať rozhodnutia v krátkej lehote – ak nestihnú podať námietky proti zámerom stavebníka v určenej lehote, znamená to automatický súhlas s búraním alebo so stavaním. Z chaosu a nepripravenosti štátnych orgánov tak môžu ťažiť investori a developeri, ktorí by vďaka novému zákonu mohli získať stavebné povolenia aj na problematické zámery. Mnohí pamiatkari považujú ochranu pamiatok za svoje životné poslanie a za týchto okolností avizovali výpoveď.
Čítajte aj O čo ide správcom pamiatok?
Ani UNESCO nie je v bezpečí?
Medzi protestujúcich patrí aj mesto Banská Štiavnica, lokalita UNESCO. Už teraz má na výkon štátnej správy jedného zamestnanca, druhého musí platiť mesto z vlastných zdrojov. „Rozsah práce na stavebných úradoch v lokalite UNESCO je oveľa náročnejší, pamiatkové úrady už dnes nestíhajú plniť povinnosti, práca pamiatkarov by sa mala sústrediť na ochranu kultúrneho dedičstva,“ upozorňuje primátorka mesta Nadežda Babiaková. V Banskej Štiavnici ostane zhasnutá Kalvária aj Starý a Nový zámok.
Vypnutím osvetlenia Spišského hradu podporia pracovníkov pamiatkových úradov aj správcovia ďalšej pamiatky UNESCO. „Bez kvalitnej a kompetentnej spolupráce s odborníkmi z pamiatkového úradu by práca na záchrane a obnove Spišského hradu bola nepredstaviteľná a po oslovení organizátormi výzvy sme sa ich aspoň takto rozhodli podporiť,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky SNM – Spišského múzea Dáša Uharčeková Pavúková.
„Z pamiatkara sa stáva stavebný dozor, zároveň zákon nastavuje pravidlá a lehoty na vyjadrenie pamiatkarov tak, že nie je reálne ich pri súčasnom počte pracovníkov pamiatkových úradov stíhať. Otázka je, komu to prospeje?,“ pýta sa Zuzana Gažíková, riaditeľka Galérie Ľ. Fullu v Ružomberku. Protestom vyjadrujú podporu kolegom pamiatkarom (architektom, archeológom, historikom umenia), ktorí nové znenie zákona namietajú, ale kompetentní zostávajú proti ich argumentom (zámerne?) hluchí, dodáva.
Čítajte aj Pamiatky zhasnú. Protestujú proti novému zákonu
Ministerstvo kultúry deklaruje, že veľkú väčšinu pripomienok Pamiatkového úradu SR spracovalo a presadzovalo v procese tvorby zákona. Novela vraj počíta aj so zvýšením kapacít zamestnancov a potrebných finančných prostriedkov.
„Pamiatkari roky žiadali viac peňazí, viac ľudí a väčšie kompetencie. Práve toto rieši zmena zákona o výstavbe, vďaka ktorému posilňujeme kompetencie pamiatkovému úradu. V pripravovanom zákone o ochrane pamiatkového fondu chceme zasa pridať ľudí a peniaze," uviedla ministerka kultúry Natália Milanová . Navrhovaný zákon o výstavbe podľa nej nijako nezhoršuje podmienky na to, aby pamiatkové úrady poskytovali odbornú pomoc pri obnove pamiatok, naopak, ich zodpovednosť sa posilňuje.
Novela zákona o výstavbe (stavebný zákon) ráta s návrhom zmeny krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu SR na špeciálny stavebný úrad pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a územia svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
