V Nemecku sa o tejto téme začalo otvorene hovoriť len pred mesiacom, keď vyšla kniha známeho historika a publicistu Michaela Kudernu. Ten chcel pôvodne písať iba o Kostole sv. Terézie (Église Sainte-Thérèse) v lotrinskej obci Vasperviller na severovýchode Francúzska. Tento región, ktorý leží blízko nemeckých hraníc, počas druhej svetovej vojny začlenili pod správu nacistickej Tretej ríše.
Kostol má veľmi zaujímavú architektúru a na jednom z okien je namaľovaný Hitler. „Keď som to prvý raz uvidel, najprv ma to zaskočilo. A potom som si veľmi rýchlo položil otázku, či sú aj v iných kostoloch podobné zobrazenia a ako ich treba klasifikovať. A skutočne – pri svojom výskume som našiel 15 kostolov, v ktorých je Hitler zvečnený na obraze,“ vysvetlil Kuderna pre portál nemeckej katolíckej cirkvi Katolisch.de.
Podoby zla
To, ako diktátora zobrazujú, závisí od toho, kedy maľby vznikli. Desať z nich vytvorili po roku 1945, teda po skončení druhej svetovej vojny, preto neprekvapuje, že Hitlera ukazujú ako trýzniteľa, zloducha či vyhnanca v pekle alebo v očistci. Oveľa zaujímavejšie sú staršie obrazy, ktoré pochádzajú ešte z čias nacizmu, keď režim trestal akýkoľvek náznak odporu či kritiky.
Za niektoré z nich sa cirkev neskôr hanbila. Napríklad za maľbu v evanjelickom Kostole Martina Luthera v Laudenbachu. Jeho farár bol za nacizmu funkcionárom antisemitského hnutia Nemeckí kresťania, ktoré spolupracovalo s NSDAP. Súčasťou výzdoby jedného okna sa tak stal Hitler stojaci pod hákovým krížom spolu s bývalým ríšskym prezidentom Paulom von Hindenburgom. Po vojne obraz odstránili.
Kudernu v chrámoch zaujali najmä tri diela z 30. až 40. rokov minulého storočia – zvláštne zobrazenie Hitlera hneď vedľa Ježiša a dve maľby, kde nacistického vodcu predstavili vyslovene negatívne.
Prvý obraz sa nachádza v katolíckom Kostole sv. Petra a Pavla v mestečku Weil der Stadt neďaleko Stuttgartu. Miestny farár Anton Gruber má v jeho posolstve jasno – postava s črtami Hitlerovej tváre tam vraj vystupuje ako diabol-pokušiteľ. Potvrdzovať to má fakt, že Kristus, ku ktorému sa nakláňa, od neho odvracia zrak a nesúhlasne máva rukou.
Foto: Ludwigskirche Bad Durkheim
Okenná maľba pochádza z rokov 1939 až 1940 a je súčasťou deviatich sklených tabúľ zobrazujúcich výjavy z Ježišovho života. V tomto má ísť o skúšku jeho viery. „Väčšina návštevníkov to vie dobre odhadnúť a pochopiť,“ prezradil Gruber pre spravodajskú televíziu Deutsche Welle.
O tom, ako to umelec myslel, nemá pochybnosti. Bol ním totiž Josef Karl Huber, ktorému nacisti už v roku 1936 zakázali tvoriť a útočisko našiel práve v tomto kostole, kde ho poverili jeho renováciou. Aj tamojší pastor mal vtedy problémy s gestapom.
Súčasť histórie
Veľkú odvahu preukázal i nemecký maliar Paul Thalheimer, keď vyzdobil oltár katolíckeho Kostola sv. Ľudovíta (Ludwigskirche) v mestečku Bad Dürkheim. Hitlerovu tvár s tmavou šticou a fúzami tam primaľoval zločincovi, ktorého ukrižovali spolu s Ježišom.
Podľa Kudernu sa síce nezachovalo umelcovo svedectvo, či naozaj stvárnil „führera“, ale všetky zistenia tomu nasvedčujú. Thalheimer aj niekdajší farár boli preukázateľne odporcami nacizmu a obraz preto možno považovať za formu ich protestu.
Kostoly, v ktorých sa vyskytujú Hitlerove podobizne, tvoria pritom akúsi líniu od Porýnia cez juhozápad Nemecka až po Bavorsko. Kuderna to zdôvodňuje tým, že v tých krajoch mala cirkevná maľba a bohatá chrámová výzdoba väčšiu tradíciu ako v iných nemeckých regiónoch.
Postoj k týmto obrazom je však rôzny. „Zakaždým sa nájdu ľudia, ktorí hneď spravia škandál, keď v nejakom kostole objavia Hitlera – aj vtedy, keď je zobrazený negatívne,“ priblížil publicista. Iní to berú ako svedectvo doby alebo súčasť histórie. Tak ako pastor Gruber.
„Prečo by som v kostole nemal mať Adolfa Hitlera? Malo by sa to považovať za umelecký princíp tvorby. Pre mňa ako farára je dôležité, aby bol kostol stále živý a boli v ňom umelecké diela zo všetkých období. Aby nebol iba múzeom, ktoré sa obracia dozadu. V mojom kostole sa nachádzajú veci z rokov 1500, 1750, 1939/1940, ale aj umelecké diela z roku 2020,“ objasnil Gruber.
