Ľudovít Fulla, zakladateľ slovenskej moderny, sa narodil pred 120 rokmi

Výtvarný pedagóg a národný umelec Ľudovít Fulla patril k zakladateľským osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny. Citlivo nadviazal na slovenské ľudové umenie, do ktorého transformoval prínosy kubizmu, európskej avantgardy, tradičnej ikonografie, nemeckého expresionizmu i detského výtvarného prejavu. Dnes uplynulo 120 rokov od jeho narodenia.

27.02.2022 14:00
Ľudovít Fulla v ružomberskom ateliéri
Ľudovít Fulla.
debata

Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku. Po maturite na Vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne študoval v maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave a v rokoch 1923 – 1927 na umeleckopriemy­selnej škole v Prahe. V umeleckom ovzduší Prahy sa formovali jeho progresívne umelecké názory. Dostával sa do kontaktu so svetovou maliarskou avantgardou.

Najviac ho zaujala maľba Paula Cézanna a Henri Matissa, neskôr mu boli blízki Paul Klee a Marc Chagall. Na jeho tvorbe zanechali trvalý vplyv aj kubizmus, konštruktivizmus či surrealizmus. Absolvoval aj študijné cesty vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku, Taliansku a v Sovietskom zväze.

V roku 1942 požiadal o dočasné penzionovanie a odsťahoval sa do Martina. V rokoch 1949 – 1952 už ako docent viedol oddelenie monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. V roku 1956 sa presťahoval do Žiliny, kde si zriadil svoju osobnú galériu a od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku.

V rokoch 1966 až 1977 daroval výtvarník štátu rozsiahlu časť svojho diela ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v jeho rodnom Ružomberku, verejnosti sprístupnená od roku 1969.

Ľudovít Fulla Čítajte viac Ľudovít Fulla si myslel, že je za vodou

Okrem maľby sa Ľudovít Fulla venoval grafike, ilustrácii, úžitkovej grafike, plagátu, scénografii, tapisérii, vitráži i mozaike. Medzi jeho najznámejšie diela patria Jánošík na koni, Slovenská nevesta, Horúce leto, Letné ráno, Jazdec na koni a Pieseň a práca. Známe sú jeho ilustrácie Slovenských rozprávok Pavla Dobšinského. Vystavoval v Bratislave, Žiline, Košiciach, Varšave či v Prahe.

V roku 1936 Ľudovíta Fullu ocenili bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne. Nasledujúci rok získal Grand Prix za obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. Fullova tapiséria zdobila československý pavilón na Svetovej výstave Expo 58 v Bruseli, kde bola ocenená Zlatou medailou.

Koncom 60. rokov minulého storočia sa podľa jeho návrhov realizovali mozaiky pre československý pavilón na výstave Expo 67 v Montreale aj pre reprezentačné priestory Bratislavského hradu. V roku 1976 mu udelili čestný diplom Hansa Christiana Andersena pre najlepšieho ilustrátora na svete. Na Slovensku získal Cenu Cypriána Majerníka (1964). V roku 1963 dostal titul národný umelec.

Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA udeľujú od roku 1977 Cenu Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu alebo dielo, ktoré významnou mierou prispelo k rozvoju slovenského ilustračného umenia pre deti.

Ľudovít Fulla zomrel 21. apríla 1980 vo veku 78 rokov v Bratislave, pochovaný je v rodnom Ružomberku.

Jeho život v zložitom historickom období, v ktorom tvoril, začínajúci v časoch Rakúsko – Uhorska a končiaci sa érou socializmu opísala kunsthistorička Katarína Bajcurová v monografii Ľudovít Fulla (2009).

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #výročie #výtvarné umenie #Ľudovít Fulla