„Výstava prezentuje súborné spracovanie doterajších poznatkov kurátorov SNM – MKKN o dejinách a kultúre nemeckých drevorubačov Huncokárov, ktorí svojou ťažkou, dôkladnou prácou a zručnosťou zanechali dodnes trvalé stopy v malokarpatských lesoch,“ uviedla Zuzana Vášáryová, vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM.
Príchod Huncokárov do Malých Karpát bol spojený so zmenami v lesnom hospodárstve zavádzanými najmä v období vlády Márie Terézie.
„Tvorili zomknutú skupinu charakteristickú nemeckým jazykom, katolíckym vierovyznaním, izolovanosťou sídiel od okolitého života a špecializáciou sa na prácu a život v lese,“ dodáva múzeum a vysvetľuje, že najrozšírenejším zamestnaním týchto ľudí bolo drevorubačstvo, z čoho je odvodené aj ich pomenovanie Huncokár, ktoré má základ v nemeckom Holzhacker – drevorubač.
V roku 1945 Huncokárov postihol rovnaký osud ako ostatných karpatských Nemcov. Väčšinu rodín vysídlili zo Slovenska najmä do Nemecka a Rakúska.
„Tým 200-ročné osídlenie Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi zaniklo,“ dodáva SNM – MKKN s tým, že komplexné spracovanie osídlenia a života nemeckých drevorubačov v oblasti Malých Karpát je zaznamenané aj v najnovšej publikácii múzea Huncokári život zaniknutej minority z edície Acta Carpatho-Germanica.
