„Bionika je vedný odbor, ktorý využíva znalosti z biologického sveta na riešenie problémov v technike. Prírodou sa inšpirovali mnohí vizionári, vedci či obyčajní ľudia, ktorí poznatky zo stavby a z funkcie živých organizmov uplatnili pri vývoji nových technológií. Medzi nich nesporne patrí napríklad aj Leonardo da Vinci a jeho lietajúci stroj v podobe vtáčích krídel,“ uviedla kultúrno-propagačná manažérka múzea Milena Kiripolská.
Za zakladateľa takzvanej biotechniky, ako sa odbor spočiatku volal, sa považuje rakúsky biológ Raoul Heinrich Francé (1874 – 1943). V roku 1919 vymyslel modernú soľničku s otvormi, ktorú zhotovil podľa makovice. Semienka maku sa z nej sypú rovnako rovnomerne ako zrnká soli zo soľničky. Francé potom napísal populárno-vedecké knihy ako napríklad Technické výkony rastlín (1919) alebo Rastlina ako vynálezca (1920).
Takých ako on, čo na svoje „zlepšováky“ prišli pri skúmaní prírody, je však viac. Anglický staviteľ lodí Matthew Baker už v roku 1586 zistil, že keď tvar jeho vojnových galeón napodobní hlavu tresky a chvost makrely, budú oveľa rýchlejšie a obratnejšie ako veľké lode nepriateľských Španielov. Vďaka výpočtom inšpirovaným stehennou kosťou človeka sa zase podarilo vyrobiť žeriav aj Eiffelovu vežu v Paríži.
„Ľudia sa odjakživa učia z prírody, pričom ide o ten najprirodzenejší zdroj inšpirácií a inovácií. Príroda tu bola milióny rokov pred nami a našimi technologickými výdobytkami. A tak sa možno naozaj spoľahnúť na jej zdroj poznatkov či funkčných mechanizmov,“ vysvetlila Kiripolská.
Čítajte viac Saša Čekmenov fotí ľudskú dušu. Vystavuje v Bratislave
Ako dodala, hoci je bionika pomerne mladým vedným odborom, má široké využitie. V prírode totiž môžeme nájsť veľa „patentov“, ktoré sa dajú preniesť do nášho života. „Niektoré z nich sme už použili, iné na objavenie a zavedenie do praxe ešte len čakajú,“ naznačila Kiripolská.
Súčasťou expozície je 25 textových panelov, ktoré približujú znalosti z biológie a ich využitie pri riešení technických problémov. Návštevníci sa tiež dozvedia viac o princípoch pohybu na súši, vo vode či vo vzduchu, o nástrojoch inšpirovaných prírodou alebo o využívaní prírodných zásad v architektúre. Množstvo zaujímavých informácií dopĺňa vyše dvesto vystavovaných predmetov.
Čítajte viac Drsná krása moderného skla
Medzi nimi zaujme napríklad model ponorky, plavky na spôsob žraločej kože, model lietadla či maketa starého katapultu. Zvedavci zistia, aké zviera podnietilo vznik fotovoltických článkov solárnych panelov či náramkových hodiniek so zabudovaným budíkom.
Výstava, ktorú pripravili v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici, potrvá do 15. mája.
| Vynálezy inšpirované prírodou |
|---|
| Hrebenatka a zvlnený plech – morské lastúrniky hrebenatky majú na lastúre tri typy rebier. Francúzskeho architekta Roberta Le Ricolaisa inšpirovali, keď rozmýšľal, ako zvýšiť nosnosť plochy pri súčasnom znížení jej hmotnosti. Vymyslel tak zvlnený plech. |
| Ďateľ a cepín – zobák ďatľa pôsobí na 1 mm3 plochy stromu silou 35 kg, lebo vták na úder využíva celé telo a dokáže absorbovať spätný náraz. Dizajnér Franco Lodato to využil pri vývoji nového cepínu – horolezeckého nástroja, ktorý je ľahký a veľmi pevný. |
| Slávky a lepidlo – morské lastúrniky slávky jedlé sa ku skalám pevne prichytávajú vláknami, ktorých silnú priľnavosť spôsobuje aminokyselina DOPA. Keď ju vedci odobrali a vložili do sójových bielkovín, vyrobili veľmi účinné prírodné lepidlo na drevo. |
| Lopúch a suchý zips – patent na suchý zips získal v roku 1955 švajčiarsky elektrotechnik Georges de Mestral. Nápad dostal po tom, čo sa aj so psom vrátili z lovu posiati bodliakmi z lopúcha. Objavil tak prírodný princíp háčika a slučky. |
| Žraločia koža a plavky – ryhy šupín na koži žraloka znižujú tvorbu drobných vírov okolo jeho tela tak, že vodu usmerňujú. Na olympiáde v Pekingu v roku 2008 mala väčšina plavcov na sebe kombinézy, ktoré napodobňovali povrch žraločej kože. Ich účinnosť odborníci porovnávali s dopingom. |
