Rakúskemu publiku predstavuje svoje maliarske aj grafické diela, ktoré doma dobre poznáme, ale v Rakúsku budú pre väčšinu návštevníkov prekvapením. Kellenberger prináša témy, ktoré sú blízke každému – či už sú to koníky, príbehy z ciest, dojmy z rôznych významných udalostí – ale spracováva ich po svojom, s veľkou dávkou optimizmu, čo je dnes vzácne. Kellenbergerove diela divák vníma ako morálne posolstvo, ale aj ako oku lahodiaci príbeh.
Zaujímalo nás, či už Martin Kellenbereger vo Viedni v minulosti vystavoval. Povedal, že sa rakúskemu publiku predstavil už pred 21 rokmi: „Túto jar som sa teda po dlhom čase vrátil do Viedne, a to s novou kolekciou obrazov a grafík. Vo vitríne galérie je inštalovaných aj pár ilustrácií a kniha komiksu Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského.“
Dovedna vystavuje umelec šestnásť malieb. Sú to napríklad diela Cesta k olympiáde, Olympijskí hrdinovia, Bratislava, si krásna žena, Stavba Pegasa, Dobré ráno, sen a mnoho iných. Z grafík treba spomenúť Orbis pictus, Melanchóliu či Rytiera slnka.
Foto: Martin Kellenberger
Výstavu otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu vo Viedni Igor Skoček, publiku sa prihovoril aj kurátor Ľuboslav Moza, ktorý porozprával o Kellenbergerovej tvorbe perfektnou nemčinou. Zaujímavosťou je, že v programe na vernisáži vystúpila hudobná skupina Blues Pipers, v ktorej účinkoval aj sám vystavujúci umelec.
Na gitare a ústnej harmonike zahral Boris Sodoma, Martin Kellenberger bol za klavírom. Obaja aj spievali. „Bluesové pesničky mali pekný ohlas u publika,“ tešil sa výtvarník. „Borisova pesnička mala slovenský beatnický text a moja mala text z veršov amerického básnika Langstona Hughesa, ktorý je známy pod názvom Dreams.“
Po programe sa ešte o výstave debatovalo, riaditeľ Igor Skoček pozval hostí na čašu vína a pagáčiky. „Atmosféra bola perfektná, a to vďaka veľmi kultúrnemu publiku. Bolo počuť nemčinu, angličtinu, slovenčinu a češtinu. Všetci sme sa dobre bavili a ja som ochotne odpovedal na otázky návštevníkov. Záujem o slovenské umenie som teda pocítil a ja verím, že aj bude, pretože umenie spája, nastavuje zrkadlo dobe a nasvecuje rôzne témy.“
Foto: Martin Kellenberger
A kde sa vzala tá hudobná zložka programu, v ktorej vystupoval sám autor? „Hudba je môj pomocník, pri maľovaní aj pri ilustrovaní knižiek ju často počúvam. Stále hrám na klavíri aj na ,synťáku' a najlepšie je to s priateľmi muzikantmi, lebo až kapela je to pravé orechové.“
Kto sa na výstavu vychystá, najlepšie urobí, ak tam pôjde 24. apríla, keď bude mať v Slovenskom inštitúte vo Viedni prednášku Miroslav Musil na tému Móric Beňovský. Ak niekoho zaujme vystavený komiks, môže sa o tejto historickej postave dozvedieť viac.
