Aj keď 59. ročník výstavy ponúka vyše 1 400 diel od 213 umelcov z 58 štátov, dočasný ukrajinský pavilón zaujme už na prvý pohľad. Tvorí ho drevená pergola, ktorú zvonka opálili horákmi – symbol vojnou zničenej krajiny. Pred ním sa vypína inštalácia nazvaná Piazza Ucraina. Je to akýsi kužeľ z vriec naplnených pieskom, ktorý pripomína spôsob, akým svoje pamätníky chránia obyvatelia Kyjeva či Odesy.
Vyčerpaný svet
To, či sa Ukrajina zúčastní na bienále, bolo pritom dlho otázne. Ruská invázia prerušila prípravy a nebolo jasné, či sa do Benátok podarí previezť exponáty z oblastí, kde sa v súčasnosti bojuje. Túto úlohu si zobrala na starosť Kateryna Čujevová z ukrajinského ministerstva kultúry a Pavlo Makov, pôvodom ruský umelec, ktorý už roky žije v Charkove. Po šesťdňovej ceste autom umelecké diela nakoniec dorazili do cieľa.
Okrem výtvoru z vriec, ktorého autorkou je kyjevská architektka Dana Kosminová, návštevníkov ukrajinského pavilónu upúta Makovovo dielo Fontána vyčerpania. Zhotovil ho zo 78 lievikov v tvare pyramídy. Neustále ňou preteká voda, čo má symbolizovať nekonečný pohyb, alebo, ako umelec vysvetľuje, „spojenie s demokratickými spoločnosťami v dnešnej dobe, ktoré nie sú pripravené chrániť samy seba“.
Prvú verziu tejto nástennej inštalácie Makov vytvoril už v roku 1995, keď mala predstavovať „chýbajúcu vitalitu v spoločnosti po rozpade Sovietskeho zväzu“. Dnes má zobrazovať globálne vyčerpanie – existenčné problémy, ohrozenú prírodu, no aj falošné správy a politiku.
Čítajte aj Kellenberger vo Viedni: Nečakané kombinácie - Pegas, Beňovský a klavír
Makov, ktorý už vystavoval v Londýne i v New Yorku, ruskú agresiu pozoroval celkom zblízka – v Charkove, kde prebiehali tuhé boje. „Nie je to vojna medzi Ukrajincami a Rusmi,“ priblížil pre internetový portál Artnet. „Je to vojna medzi dvoma civilizáciami a dvoma mentalitami.“
Súčasťou ukrajinskej prehliadky je tiež výstava s názvom Toto je Ukrajina: Bránime svoju slobodu. Vlastnú tvorbu tam prezentujú ukrajinskí, ale aj medzinárodne uznávaní umelci ako Srbka Marina Abramovićová, Angličan Damien Hirst či Japonec Takaši Murakami.
Návštevníci si môžu pozrieť i fotografie a vojnové denníky ukrajinskej fotografky a novinárky Jevhenije Bjelorusecovej alebo snímky mužov, ktorých po ruskom útoku povolali do ukrajinskej armády. Odfotil ich známy umelec Nikita Kadan. Ten pripravil aj veľkú inštaláciu z rôznych vecí pozbieraných počas vojny vrátane plechu, ktorý našiel po bombardovaní Kyjeva.
Na hlavnej expozícii zastupuje Ukrajinu zase obraz mýtického zvieraťa z dielne zosnulej ľudovej maliarky Marije Prymačenkovej. Veľká časť jej zbierky v domovskom múzeu v mestečku Ivankiv zhorela počas ruského útoku.
Čítajte aj Výstava Skvosty Aponiovskej knižnice predstaví vzácne exempláre kníh
Výstava bez Rusov
Zatiaľ čo Ukrajinci napriek prekážkam expozíciu otvorili, ruský pavilón zíva prázdnotou. Známi ruskí umelci Kirill Savčenkov a Alexandra Sucharevová, ktorí v ňom mali vystavovať, totiž po začatí „špeciálnej vojenskej operácie“ odriekli účasť.
„Nie je čas na umenie, keď civilisti umierajú pod paľbou raketometov, občania Ukrajiny sa schovávajú v provizórnych krytoch a ruských demonštrantov nútia mlčať,“ zdôvodnili na sociálnych sieťach.
Rovnako sa zachoval i litovský kurátor Raimundas Malašauskas, ktorý mal pripraviť výstavu v ruskom pavilóne. „Spolupráca s ruskou alebo inou totalitnou mocou je pre mňa nepredstaviteľná,“ vyhlásil. Pred pavilónom sa už konalo aj niekoľko protestov proti vojne.
Expozície iných štátov však konflikt na Ukrajine nepoznačil. Bienále má podtitul The Milk of Dreams (Mlieko snov), čo je odkaz na surealistickú knihu britsko-mexickej maliarky a spisovateľky Leonory Carringtonovej. Výstavy v priestoroch Giardini della Biennale a Arsenale, ako aj sprievodné akcie v meste, sa tak sústreďujú najmä na témy ako poézia, technika, ekológia či feminizmus.
Podľa kurátorky Cecilie Alemaniovej, ktorá tohto roku riadi bienále ako prvá Talianka v histórii, sú prínosom aj nováčikovia na podujatí – africké štáty Kamerun, Namíbia a Uganda alebo ázijský Nepál či Omán. Dve tretiny umelcov vystavujú v Benátkach vôbec po prvý raz.
