"Nešťastná to krajina, ktorá nemá hrdinov!“ hlása citát hneď pri vstupe na výstavu. V divadelnej hre Život Galileiho, ktorú napísal nemecký dramatik Bertolt Brecht, to povedal jeden zo žiakov veľkého učenca. A Galileo na to odvetil: "Nešťastná to krajina, ktorá potrebuje hrdinov.“
Či už mal pravdu slávny vedec, alebo jeho učeník, isté je, že hrdinstvo je vec názoru. Niekoho za hrdinu označí štátna moc, iného obyčajní ľudia, o hrdinstve ďalších sa zase národ dozvie až po rokoch, lebo bolo zakázané o nich hovoriť.
Foto: DDR Museum
Autori výstavy preto svojich 25 príbehov z čias bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) rozdelili do troch kategórií: antihrdinovia, štátni hrdinovia a ľudoví hrdinovia.
"Špeciálnou výstavou chceme podnietiť k premýšľaniu o pojme hrdinstva v NDR. Preto neukazujeme len tých, ktorých si na to vybral štát, ale aj osoby, ktoré by sme za hrdinov a hrdinky mohli považovať z dnešného pohľadu – či už pre ich angažovanosť proti diktatúre, alebo pre ich veľkú popularitu medzi obyvateľmi,“ vysvetlil kurátor múzea Sören Marotz.
Čítajte viac Výstava hnusných jedál je len pre silné žalúdky
Najkrajšia tvár socializmu
Asi najmenej lichotivou kategóriou sú štátni hrdinovia. V prípade NDR to boli tí, ktorých do popredia vyzdvihol totalitný režim, aby slúžili ako vzor pre ostatných. Pravidelne sa o nich písalo v novinách, vláda im udeľovala vyznamenanie Hrdina NDR.
Jedným z nich, ktorého príbeh výstava predstavuje, bol Adolf Hennecke (1905 – 1975). Ako presvedčený komunista sa podľa vzoru známeho sovietskeho baníka Alexeja Stachanova v roku 1948 zaviazal, že vyťaží oveľa viac uhlia, čo sa mu aj podarilo. Pracovnú normu vraj prekročil až o 387 percent. Dostal sa za to bohatú odmenu, viaceré ocenenia a stal sa vysokým straníckym funkcionárom.
Foto: DDR Museum
Do rovnakej skupiny patrí aj východonemecký kozmonaut Sigmund Jähn (1937 – 2019), ktorý sa v auguste 1978 ako prvý Nemec dostal do vesmíru. V NDR po ňom pomenovali školy, ulice i nákladnú loď.
Medzi ľudových hrdinov kurátori zaradili slávnu krasokorčuliarku a dvojnásobnú olympijskú víťazku Katarinu Wittovú, ktorá má i štyri tituly majsterky sveta a neskôr skúšala šťastie ako herečka a moderátorka.
Čítajte viac Ako sa stal z Honeckera rockový fanúšik. Príbeh zakázanej piesne
Vstúpila do Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) a novinári ju označovali za „najkrajšiu tvár socializmu“. Užívala si slávu a výhody, no zároveň bola pod kontrolou tajnej polície Stasi.
Ďalším ľudovým hrdinom bol Hannes Hegen (1925 – 2014), tvorca komiksových postavičiek Dig, Dag a Digedag. Vymyslel ich už v decembri 1955, keď komiksy v NDR ešte neboli veľmi rozšírené. Jeho kreslení hrdinovia sa tešili veľkej obľube, aj keď občas podľahol politickým tlakom. Ako v roku 1959, keď ich poslal na vzdialenú planétu, kde vládol komunizmus.
Hrdinovia protestov
Kategória antihrdinovia by sa mohla volať aj disidentská. Jej predstavitelia sa nebáli ozvať a bojovať za správnu vec v čase, keď to režim nedovoľoval.
Príkladom je Frieda Spitzbarthová (1899 – 1964), obyčajná žena, ktorá v roku 1964 napísala list najvyššiemu predstaviteľovi NDR Walterovi Ulbrichtovi. Protestovala v ňom proti plánovanému zbúraniu Univerzitného kostola sv. Pavla v Lipsku. Vzácnu gotickú stavbu napokon v máji 1968 napriek všetkým výhradám vyhodili do vzduchu.
Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr
Z ostatných hrdinov možno spomenúť ešte Kurta Masura, dirigenta, ktorý v roku 1989 pomáhal organizovať veľké demonštrácie v Lipsku, ekológa Michaela Succowa, ktorý bojoval za zákon o národných parkoch, či Manfreda Kruga. Ten bol v NDR kedysi obľúbeným hercom, ale keď sa začal občiansky angažovať, musel krajinu opustiť.
Výstava v múzeu je bezplatná a možno si ju pozrieť do konca októbra. Okrem nemčiny sú všetky texty aj v anglickom jazyku. 25 príbehov podľa kurátorov pomôže priblížiť, ako vyzeral život v bývalom "štáte robotníkov a roľníkov“.
