Spoznajte Eriku Mann, odvážnu dcéru slávneho otca

Meno Erika Mann našincovi veľa nehovorí, čo je škoda, pretože to bola zaujímavá žena. Najstaršia dcéra slávneho nemeckého spisovateľa Thomasa Manna sa venovala viacerým oblastiam. Bola najmä herečkou a novinárkou, ale aj politickou aktivistkou a bojovníčkou za ľudské práva. Viac o jej pestrom živote sa možno dozvedieť na výstave Erika Mann: Kabaretistka - vojnová reportérka - spisovateľka, ktorú nedávno otvorili v Staromestskej galérii v bratislavskom Zichyho paláci.

10.05.2022 06:00
Erika Mann Foto:
Erika Mann v roku 1948.
debata

„Takže je to dievča, pre mňa sklamanie,“ napísal Thomas Mann po narodení prvého zo svojich šiestich detí v novembri 1905. Bratovi Heinrichovi sa zveril, že si želal syna, ktorého by vnímal ako „pokračovanie a nový začiatok seba samého“.

Napokon sa ukázalo, že sa mýlil. Keď sa z Eriky stala kabaretistka, autorka detských knižiek, vojnová reportérka a politická publicistka, získala si otcovo uznanie a dokonca i akési výsostné postavenie.

Hovoril o nej ako o „odvážnom, úžasnom dieťati“, ktoré ho svojimi hereckými výkonmi dojímalo k slzám, malo naňho výrazný vplyv a nútilo ho, aby sa vyrovnal s politickými konfliktmi vo svojom svedomí.

Nemecký spisovateľ Thomas Mann s dcérou Erikou... Foto: Münchner Stadtbibliothek/Monacensia
Erika Mann, Thomas Mann Nemecký spisovateľ Thomas Mann s dcérou Erikou v roku 1938.

Práve týmto „prológom“ sa začína výstava o Erike Mann, ktorá pred troma rokmi vznikla v mníchovskom literárnom archíve Monacensia a k nám ju priniesol Goethe-Institut v Bratislave. Pred sto rokmi bola Erika vlastne stelesnením nového typu ženy – sebavedomá, emancipovaná, s krátkym účesom. Veľa cestovala, pretekala na autách, no predovšetkým sa angažovala v boji proti nacizmu, za slobodu a demokraciu.

Gerda Taro,  Robert Capa, fotografi Čítajte viac Je nefér zostať nažive. Príbeh prvej vojnovej fotografky

Herecké vlohy v sebe objavila už v trinástich rokoch, divadlu sa venovala aj počas štúdia na gymnáziu v Mníchove. Po maturite v roku 1924 začala herectvo i študovať, ale pre časté pendlovanie medzi divadlami v Hamburgu, Mníchove a Berlíne školu prerušila.

V októbri 1927 sa s bratom prvý raz vybrala na cestu okolo sveta, počas ktorej navštívili aj USA, Japonsko, Kóreu, Čínu či Sovietsky zväz. Chvíľu uvažovala nad hereckou kariérou v Hollywoode, no tam sa jej nepodarilo presadiť.

Počas putovania si však vďaka rodinnému zázemiu získala veľa prominentných priateľov. V roku 1930 sa vybrala zase do Afriky a po návrate – to už mala po rozvode – sa opäť venovala divadlu a popritom začala prispievať do novín.

Ako automobilová pretekárka v roku 1931. Foto: Max Fez
Erika Mann Ako automobilová pretekárka v roku 1931.

Jej rodné Nemecko sa však menilo. Čoraz väčšiu silu získavali nacisti a v januári 1933 sa chopili moci. Keď Erika hľadala spôsob, ako ukázať pravú tvár Adolfa Hitlera, našla na to účinnú zbraň – politický kabaret. Cenzúra ho síce čoskoro zakázala, ale v európskom exile s ním zahrala asi tisíc predstavení a úspech zožal aj v medzivojnovom Československu.

Zaujímavé je, že v USA s kabaretom nepochodila. Absolvovala tam len tri predstavenia, ale vynahradila si to ako politická komentátorka a prednášateľka. Keď vystúpila na veľkom zhromaždení za mier v newyorskej Madison Square Garden, 23-tisíc divákov jej prejav prijalo s nadšením. Po vypuknutí druhej svetovej vojny pokračovala v prednáškovom turné po USA, pričom Američanov vyzývala, aby vstúpili do vojny proti nacizmu.

Erika Mann v kabarete v roku 1934. Foto: Münchner Stadtbibliothek/Monacensia
Erika Mann Erika Mann v kabarete v roku 1934.

Úspešná bola aj ako vojnová reportérka – najprv písala o občianskej vojne v Španielsku (1939 – 1939), potom o bojoch Američanov v druhej svetovej vojne (1943 – 1945). Reportáže písala aj zo známeho norimberského procesu s nacistami.

Boj za mier sa jej nakoniec vypomstil. Po začiatku studenej vojny, keď sa v Spojených štátoch spustila „honba na komunistov“, ju obviňovali z toho, že je nebezpečná a „neamerická“. V roku 1952 napokon s rodinou našla nový domov vo Švajčiarsku. Venovala sa tam písaniu a pozostalosti po otcovi a bratovi. V auguste 1969 zomrela na rakovinu mozgu.

"Erika Mann desaťročia zostávala v tieni svojho svetoznámeho otca Thomasa, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. Výstava o jej živote a diele ukazuje, že aj ona bola výnimočná osobnosť, a vysvetľuje predovšetkým jej boj za slobodu a demokraciu.

Erika brala nacizmus osobne a pochopila, že je svetovou hrozbou. Po mame bola Židovka, po otcovi Nemka. Proti Hitlerovi bola od začiatku a nebála sa to hovoriť nahlas," uviedol spisovateľ a riaditeľ knižnice Goethe-Institutu Michal Hvorecký, ktorý za výstavu zodpovedá.

Vernisáž výstavy v Staromestskej galérii. Foto: Goethe-Institut
Erika Mann Vernisáž výstavy v Staromestskej galérii.

Pre Slovákov je podľa neho expozícia zaujímavá i tým, že takmer všetci Mannovci sa na úteku pred diktatúrou v roku 1936 stali československými občanmi.

Ako vtedy napísala Erika: „Môj otec je československý občan. Blaho a strasti Československa mu preto ležia na srdci nielen zo všeobecne ľudských, demokratických a európskych dôvodov, ale aj z dôvodov obzvlášť osobných. Obdivuje a miluje túto odvážnu a odhodlanú malú republiku.“

Výstavu o tejto výnimočnej umelkyni si v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave možno pozrieť do 5. júna.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Goetheho inštitút