Ako vznikla výstava Mini Wonders?
Česká hračka je veľkým fenoménom, ktorý už v minulom storočí presiahol hranice vtedajšieho Československa. Išlo predovšetkým o drevené hračky, ktoré vznikali v 10. a 20. rokoch 20. storočia, a boli ručne maľované. Od začiatku som vedela, že pôjde o putovnú výstavu, čomu som prispôsobila charakter jej inštalácie.
Chcela som, aby boli jednotlivé hračky vystavované v kufríkoch, pretože je to praktické, a zároveň si myslím, že hračky máme akosi spojené s kufríkmi. Som rada, že dizajnéri Anna Kozová a Jerry Koza, ktorí navrhli nafukovacie hračky pre Fatru, dokázali zhmotniť môj nápad na výstavu v kufríkoch. V spolupráci s firmou Kazeto navrhli kufre na mieru.
Pozrite si fotografie z výstavy Mini Wonders, ktorá predstavila reedície obľúbených českých retro hračiek.
Aké hračky vystavujete?
Na výstave sa nachádzajú drevené hračky Václava Špálu z Artělu a Ladislava Sutnara. Na našej výstave sa však nenachádzajú len hračky vyrobené z dreva. Máme napríklad kovovú stavebnicu Merkur, mechanické kovové hračky Kovap a hračky z plastu.
Vystavujeme tiež diela najznámejšej českej dizajnérky hračiek Libuše Niklovej. Zostavila som si súpis celého jej diela, napísala som jej monografiu a vytvorila retrospektívnu výstavu, ktorá mala obrovský úspech v parížskom Múzeu dekoratívnych umení.
Čím je česká hračka výnimočná?
Myslím si, že spočiatku to bolo spojené s remeselnou tradíciou a folklórom. Ladislav Sutnar svoje drevené hračky plánoval pre priemyselnú výrobu, takže za genialitu považujem aj prepojenie umeleckého rázu a vysokej estetickej úrovne hračky s jednoduchou výrobou a funkciou.
Tento parameter spĺňajú aj hračky Libuše Niklovej, ktorá ich napriek predčasnému úmrtiu vytvorila neuveriteľné množstvo. Vďaka tomu, že pracovala vo firme Fatra, sa väčšina jej hračiek v tej dobe mohla vyrobiť.
Dnešní dizajnéri o niečom takom môžu len snívať. Výzvou našej výstavy nebolo len vyzdvihnúť ikony českej hračky 20. storočia, ktoré sa dodnes vyrábajú, ale aj súčasných dizajnérov, ktorí sa tomu stále venujú.
Ako sa mladí dizajnéri popasovali s takouto úlohou?
Umelci a dizajnéri majú oproti nám ostatným tú výhodu, že im zostáva zmysel pre hravosť aj v dospelosti. Preto ich to ako téma priťahuje – vidia v tom určitú slobodu. Je škoda, že české firmy nevyužívajú ich potenciál.
Výnimkou je Fatra, ktorá vytvorila kolekciu hračiek súčasných dizajnérov. Z nich je niekoľko prístupných aj na tejto výstave. Niektorí mladí dizajnéri si zakladajú vlastné značky, ktoré sú úspešné, ako napríklad Utukutu či RePello.
Spomínali ste materiály, z ktorých sú vystavené hračky vyrobené. Sú podľa vás kvalitnejšie ako dnešné hračky?
Myslím si, že áno, najmä ak to porovnáme s masovou čínskou produkciou. Sú to hračky, ktoré sa budú dediť z generácie na generáciu.
Aké mala výstava ohlasy v zahraničí?
Predpremiéru mala už v roku 2017 v Miláne, kde ešte nebola v kufríkoch. Skutočný začiatok mala v Tokiu, kde sa uskutočnila nielen v Českom centre, ale aj v Múzeu hračky, pretože sa jeho riaditeľovi veľmi páčila. Japonci, deti aj dospelí, reagovali fantasticky už na vernisáži. Ukázalo sa, že české hračky poznajú a dokonca ich aj zbierajú. Veľmi nás to potešilo.
Môžu sa návštevníci s niektorými exponátmi aj pohrať?
Máme tu úžasnú interaktívnu sochu menom Otík od Terezy Talichovej z Tititi. Ide o húsenicu, na ktorú si deti môžu sadnúť. V každom prípade je najlepšie, ak sa návštevníci exponátov nedotýkajú, aj keď vieme, že je to ťažké. Tendenciu dotýkať sa vystavených hračiek majú viac dospelí, než deti (smiech).
Oslovujú retro hračky aj súčasné generácie?
Určite. Retro veci sú dnes v móde a okrem toho ide aj o atraktívne zberateľské predmety či dekorácie do interiéru. Niektoré exponáty sú síce niekde na pomedzí hračky a umeleckého diela, deti sa s nimi však napriek tomu rady hrajú.