Organizátori výstavy pripomínajú, že máj je mesiacom umelcovho úmrtia, bolo to 12. mája 2016, keď sa rozšírila správa, že Dušan Polakovič zomrel. Mal 65 rokov a hoci sa vedelo, že je chorý, jeho odchod prekvapil a zarmútil. Dušan Polakovič mal totiž veľa priateľov a priaznivcov.
Vernisáže jeho výstav boli udalosťami. Ľudia sa prišli pobaviť nielen príjemnou spoločnosťou, ale aj samotnými dielami, ktoré boli aj zábavné. Dušan Polakovič bol veľmi pôvabný a ústretový človek. Ľudia ho mali radi pre jeho usmievavú tvár a kamarátsku povahu, ale najmä uznávali jeho umenie spájať krásu a humor.
Mal iskru
Dušan Polakovič študoval na strednej škole u Gabriela Štrbu a na VŠVU u Albína Brunovského. Tí ho naučili remeslu a dali mu aj iskru. Získal fortieľ a bol vzdelaný a rozhľadený. To mu dovoľovalo, aby sa na veci pozeral z výšky a v súvislostiach. Námety mal najrôznejšie – od ľudskej intimity po prírodu či históriu, ale všetko stvárňoval s humorom, iróniou až sarkasticky.
Divák obyčajne čaká od dôkladne prepracovanej a idylickej grafiky dojemný zážitok, ktorý ho pohladí po duši. Polakovič toto potešenie poskytuje, ale prekvapuje čímsi navyše, čo mení celý vnímateľov pohľad na svet.
V bratislavskom Art Books Coffee na Baštovej ulici číslo šesť sa do 3. júna koná výstava s názvom Grafický odkaz Dušana Polakoviča.
Preto mal za starých čias aj problém so schvaľovaním svojich výstav, niektoré inotaje provokovali dobových ideológov. Menil napríklad námety známych obrazov, dáme dal do náručia diablika namiesto milého zvieratka a podobne. Dušan Polakovič bol aj dobrý psychológ, rád robil minidielka, tzv. ex libris, kde mohol využiť znalosť ľudí a urobiť im osobný obrázok.
Veľa ilustroval, výborne sa hodil napríklad k Ľubomírovi Feldekovi a Tomášovi Janovicovi. Však aj on bol trocha spisovateľ, v jeho grafikách či obrazoch sa dajú čítať príbehy. Sú však rozprávané s takými detailmi a odtieňmi, na aké slovo nestačí. A s neopakovateľnou dikciou hlasu Dušana Polakoviča, ktorý sa celý život smial, ale nikomu sa nevysmieval.
Strach o prírodu
Pozvánka na výstavu upozorňuje, že Dušan Polakovič sa spočiatku inšpiroval holandským umením 16. storočia, neskôr sa však jeho veľkou múzou stala príroda. Tú nesmierne obdivoval a zároveň prostredníctvom svojich diel vyjadroval kritiku jej ničenia (Pozor, rezervácia!, Pocta Gerardovi Durrellovi).
Rád stvárňoval aj svoje rodné mesto Bratislavu, kde na grafickom liste spojil históriu, známe i neznáme postavy a bizarné zážitky. V jeho ďalších dielach sú odkazy na historické a mytologické príbehy, ktoré splývajú s vymyslenými kulisami. „Nakoniec sa všetko mieša so všetkým v satirickej koncepcii, ktorá nás divákov nabáda na otvorený a ničím nezaťažený pohľad na svet,“ dodáva kurátorka výstavy Melita Fodor Gwerková.
Dušan Polakovič (1950 – 2016, Bratislava) bol popredný slovenský grafik, ilustrátor, maliar a karikaturista. Po absolvovaní strednej školy umeleckého priemyslu študoval v rokoch 1970 až 1972 na Akademii sztuk pieknych vo Varšave a v rokoch 1972 až 1976 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Debutoval ako ilustrátor v roku 1979 knihou Úskočný milenec (výber z talianskych renesančných noviel). Za svoju tvorbu získal viaceré domáce i zahraničné ocenenia. Bol tiež nositeľom titulu doctor humorris causa, ktorý mu udelili v Malostranskej besede v Prahe v roku 1985. Kreslený humor publikoval aj v novinách a časopisoch.