Jindřich Krejča sa na Slovensku usadil v roku 1949, už takmer tridsaťročný a stal sa známy kreslením prírody. Jeho knihy pozná skoro každý. Výstava v Pezinku ich pripomína a detailne približuje. „Keď sme sa s manželom zoznámili, pôsobil na Slovensku už dvadsať rokov,“ hovorí Anna Krejčová.
„Venoval sa ilustračnej tvorbe a mal vydaných niekoľko kníh. V tom období kreslil najmä pre tituly Rastliny lesov, Rastliny lúk a strání, Rastliny močiarov a podobne. Po nich nasledovali Liečivé rastliny a postupne začal pracovať na svojom najväčšom diele Flora a fauna strednej Európy.
Pozrite si výber ilustrácií Jindřicha Krejču.
Toto dielo (aj pod iným názvom) bolo vydané už niekoľkokrát. Manžel spočiatku trávil veľa času kreslením v prírode. Chodili sme s ním potom von už aj ako rodinka a manžel zasväcoval deti do krásy a zázrakov prírody.“
Jindřich Krejča sa inšpiroval najmä pozorovaním diania v teréne, ale pri tvorbe svojich diel spolupracoval aj s kolektívom vedcov a pedagógov z Katedry botaniky a Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Neboli to teda iba estetické, náladové kresby, išlo zároveň o dokument.
Lepšie ako fotografia
Výtvarník pochodil Slovensko, poznal dobre tunajšiu prírodu, ale svoje múzy – rastliny či zvery, si pestoval a choval aj doma: „Bývali sme v rodinnom dome s veľkou záhradou, kde bolo veľa zelene, mali sme veľkú skalku, stromy, kríky, sadili sme veľa kvetov, ale aj zeleniny. Z kveteny to boli hlavne skalničky, letničky, ktoré sa stali aj predlohou ilustrácií pre rovnomenné knihy nazvané Skalničky a Letničky.
Pestovali sme aj rôzne bylinky a koreniny, ktoré sa stali predlohou ilustrácií ku knihe Koreniny. Mali sme aj malé zoo. Najskôr veľké akvárium, neskoršie mal syn svoje vlastné malé akvárium, choval škrečky, rôzne chrobáky a, samozrejme, sme vždy mali psa. Keď bol syn malý, tak sme chovali tiež perličky, ktoré majú výživné vajíčka.“
Výstava v Schaubmarovom mlyne je skutočne výnimočná. Spája krásne obrázky s pôsobivým prostredím. Kvety sú na výstave a aj v areáli mlyna sú vysadené skalničky a letničky. Málokedy možno na jednom mieste spoznať zblízka toľko zázrakov prírody.
V Krejčových dielach sú totiž zvečnené stovky živočíchov – od prvokov cez chrobáky, hmyz, motýle, vtáky až po vysokú zver a stovky rastlín. Ilustrácie sú také detailné, že ani fotografia prírodu tak podrobne nezobrazí.
„Potešilo ma, že na výstavu prišlo veľa rodičov s deťmi, a to by potešilo aj manžela. Cítila som sa veľmi poctená, že SNG takúto výstavu zrealizovala. Na výstave bola takmer celá naša rodina. Moje deti a hlavne vnúčatá, dedove obrázky milujú. Jeho knihy poznajú, učia sa z nich. Hlavne tí menší, keď uvidia v záhrade alebo v lese kvietok či chrobáka, tak hneď vedia, že také kreslil ich dedko.“
Foto: Archív Anny Krejčovej
Uznal ho aj svet
Počas štyridsiatich rokov vytvoril Jindřich Krejča tisíce ilustrácií k prírodovedným obrazovým knihám a atlasom fauny a flóry. Mnohé z nich boli vydané vo viacerých reedíciách a jazykových mutáciách. Opakovane získaval ocenenia na súťažiach Najkrajšia kniha roka v Československu a tiež v zahraničí, napríklad na Medzinárodnej výstave knižného umenia v Lipsku alebo vo Varne.
Zaradili ho aj do zoznamu svetových tvorcov encyklopedickej botanickej literatúry (Botanical Art and illustration, Hunt Institute Carnegie Mellon University Pittsbourgh). Najúspešnejšie sú jeho diela Flóra a Fauna s podtitulmi Veľká kniha rastlín a Veľká kniha živočíchov, ktoré nedávno vydal Ikar.
