Tragická nehoda
Narodila sa 6. júla 1907 v mexickom Coyoacáne ako Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Caldéron. Po otcovi Guillermovi, ktorý bol fotografom, mala nemecké korene. Do svojich 25 rokov používala meno Frieda, ktoré je odvodené z nemeckého slova pre mier. Frida mala tri sestry – Matildu, Adrianu a Cristinu.
Už ako študentka mala radikálne ľavicové zmýšľanie. Spolu s niekoľkými priateľmi založila spolok Cachuchas, v ktorom viedli debaty o filozofii, literatúre a politike. Mnohí z nich sa v neskorších rokoch stali dôležitými osobnosťami medzi mexickými intelektuálmi.
Foto: fridakahlo.com
V roku 1925, keď mala Frida len 18 rokov, sa stala účastníčkou nehody s tragickými následkami. Počas toho, ako sa so svojím priateľom Ariasom viezla v autobuse zo školy, do nich narazila električka. Náraz si vyžiadal niekoľko obetí, a zatiaľ čo Arias utrpel len drobné zranenia, Fridu prebodla železná tyč. Incident síce prežila, no zo zranení sa liečila niekoľko mesiacov. Mala poškodenú maternicu, fraktúru panvovej kosti, chrbticu mala zlomenú na troch miestach, pravú nohu až na jedenástich.
Čítajte viac Maliarka Frida Kahlo žila búrlivo. V New Yorku aj v Paríži
Počas rekonvalescencie musela ležať v posteli a nosiť korzet. Práve v tomto období, keď si dala nad posteľ zavesiť zrkadlo, začala maľovať svoje autoportréty, ktoré sa stali najzásadnejšou súčasťou jej tvorby. Trvalo dva roky, kým sa zo svojich zranení viac-menej pozviechala – napriek tomu však trpela bolesťami po zvyšok života.
Frida zostala aj napriek všetkému zapálená pre revolúciu a stala sa členkou Mexickej komunistickej strany, kde sa stretla s viacerými osobnosťami mexickej ľavice. V roku 1928 tam spoznala svojho budúceho manžela, tiež umelca Diega Riveru. Vzali sa rok po zoznámení. Ich vzťah bol veľmi búrlivý – Diego mal milenky, Frida milenky aj milencov, medzi ktorými bola napríklad americká tanečníčka Josephine Bakerová či ruský revolucionár Lev Trockij.
Foto: SITA/AP
Rozvod a svadba
Frida Kahlo sa stala vo svete umenia veľkou senzáciou, a to napriek tomu, že o to vôbec nestála. André Breton, významný predstaviteľ vtedajších surrealistov, ju pozval do Paríža na výstavu mexických diel. Frida však bola Francúzmi doslova znechutená.
„Sú tak prekliato intelektuálni a prehnití, že ich už nemôžem vystáť. Radšej by som sedela na zemi v Toluce na trhu a predávala tortily, než aby som mala niečo spoločné s tými umeleckými sviňami z Paríža.“ Svojimi maľbami sa nesnažila nasilu zaujať masy ani odbornú obec, nerada sa identifikovala ako surrealistka. „Nemaľujem sny či nočné mory, maľujem svoju vlastnú realitu.“
Foto: fridakahlo.com
Frida, rovnako ako jej manžel Diego, milovala kultúru, z ktorej pochádzala. Preto bola nešťastná, keď musela opustiť Mexiko a odísť s Diegom na niekoľko mesiacov do USA. Okrem toho, že jej chýbal domov, čo znázornila napríklad na obrazoch Autoportrét pozdĺž hranice či Visia tam moje šaty, neznášala stretávanie sa s americkými kapitalistami. V Detroite ju navyše postihlo ďalšie nešťastie – potratila.
Čítajte viac Frida Kahlo porazila manžela. Slávou aj cenou
Po návrate domov si Frida s Diegom postavili nový dom, ktorý bol rozdelený na dve časti prepojené mostom. Modrá patrila Fride, ružovo-biela Diegovi. V tom čase zasiahla ich vzťah ďalšia veľká rana, ktorú sa Fride tentoraz nepodarilo prekúsnuť – Diego mal pomer s jej mladšou sestrou Cristinou. V roku 1939 sa preto rozviedli. Frida sa rozhodla presťahovať späť do svojho rodičovského domu La Casa Azul (Modrý dom), v ktorom žila až do svojej smrti. Dnes sa v ňom nachádza múzeum.
Foto: Múzeum Fridy Kahlo
Fride sa postupne začalo zhoršovať zdravie, lekári jej museli amputovať prsty na nohe, aby sa jej do tela nerozšírila gangréna. Neskôr jej amputovali pravú nohu. V roku 1940 sa s Diegom opäť vzali, a napriek tomu, že obaja pokračovali v mimomanželských pomeroch, bol ich vzťah menej turbulentný ako predtým.
Posledné roky trpela Frida veľkými bolesťami, až napokon 13. júla 1954 zomrela vo veku 47 rokov. Diego, ktorého jej smrť zničila, ju nasledoval o tri roky neskôr.
O mexickej maliarke vyšlo niekoľko kníh, napríklad Frida Kahlo: Intimní autoportrét, Frida či Diego a Frida. V roku 2002 mal premiéru biografický film Frida, v ktorom ju stvárnila Salma Hayek. Tá bola za svoj výkon nominovaná na Cenu Akadémie za najlepšiu herečku. Snímka okrem toho vyhrala Oscara za najlepší make-up a za najlepšiu pôvodnú hudbu.
