"A k letu patria radosti. V mojom prípade sa striedajú s prácou, ak Boh dá – tvorivou. Kultúrne radosti sú súčasťou môjho života, ale v lete dostávajú iný rozmer, majú iné chute. Príjemnejšie, lenivejšie.
Za normálnych okolností by tohoročné leto bolo pre mňa bienálové – desaťročia úzko spojené s medzinárodným Bienále grafického designu v Brne. Vo svete renomované podujatie, bohužiaľ, v posledných rokoch podľahlo mánii nie vydarených ,,inovácií" a ustavične sa meniaca koncepcia odradila už veľa jeho fanúšikov. Na čo sa z jeho torza teším, je výstava Ad Infinitum skvelej Květy Pacovskej, svetoznámej českej výtvarníčky. Jej tvorba je v kontexte Bienále paradoxne príkladom skvelého experimentu, ktorý je potrebný, zmysluplný a autentický. Som tiež plný letného očakávania, aké bude jesenné Trienále plagátu Trnava 2012. Tiež medzinárodné, tiež renomované. Verím, že šťastnejšie ako Brno.
Inak celoživotne milujem krátke žánre – vo všetkých oblastiach. Súkromne som si z nich urobil samostatnú kultúrnu kategóriu. Do nej patria aj knižky, ktoré som opäť vytiahol. Pre mňa radostný letný balzam na dušu: Karel Čapek Ratolest a vavřín – drobné, o to úžasnejšie ľudské podobizne známych aj menej známych napísané s takou osobnou zaujatosťou majstrovským jazykom a skvelým nadsadením, že stierajú priepasť 80 – 90 rokov od svojho vzniku. Výborná je kniha Karla Hvížďalu Restaurování slov – jeho eseje sú prísnou a presnou sondou do života súčasnej českej spoločnosti, ktorá je v mnohom tak nápadne podobná tej našej… A z domácich vôd: navonok útla knižka O stručnosti od Kornela Földváriho, ale myšlienkami a názormi prebohatá. Je to földváriovská sonda do našej kultúry, kde väčšinou päťvetové recenzie sú presné ako direkt, pri ktorom sa aj zasiahnutí zasmejú (ak sú trošku inteligentní), s akým humorom bolo K.O. zasadené.
Radosť ako liek je naozaj univerzálny, ale aj výsostne individuálny. Želám každému letné radosti podľa vlastného, najlepšieho lieku. Príjemnú letnú terapiu, priatelia! Podľa možnosti kultúrnu."
