Jedenásť žien, ktoré ovplyvnili svet

Inšpiratívnym ženským osobnostiam židovského pôvodu, ktoré sú späté so Slovenskom a ich pôsobenie malo medzinárodný dosah, sa venuje nová výstava v SNM - Múzeu židovskej kultúry v Bratislave. Má názov Ženy - Príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet. O tom, čo si na nej do konca novembra možno pozrieť, porozprával historik a kurátor výstavy Michal Budaj.

, 25.07.2022 08:00
Michal Budaj Foto:
Historik a kurátor výstavy Michal Budaj.
debata

Prečo ste sa rozhodli práve pre túto výstavu?

Ako zamestnanec múzea sa zaoberám biografiami židovských osobností a medzi nimi sa nájde veľa zaujímavých žien, ktorým sa dosiaľ nevenovala dostatočná pozornosť. O niektorých z nich sa u nás dokonca ešte ani nič nepublikovalo.

Podľa čoho ste vybrali tých jedenásť žien?

Snažil som sa predstaviť rôzne osobnosti z rozličných odvetví. Deväť z nich už zomrelo, dve ešte žijú. Dôvodom, prečo sú tam aj tie žijúce, je poukázať na to, že také významné ženské osobnosti tu stále sú aj budú. Je to vlastne také premostenie do súčasnosti.

Erika Mann Čítajte viac Spoznajte Eriku Mann, odvážnu dcéru slávneho otca

Ktorá z tých žien vás najviac zaujala?

Ťažko povedať, sú tam rôzne zaujímavé príbehy. Napríklad v Maďarsku veľmi významná poetka a maliarka Anna Lesznai, ktorá je na Slovensku úplne neznáma. Pre mňa osobne bola zaujímavá Marie Pappenheim, rodáčka z Bratislavy, ktorá bola jednou z prvých doktorandiek na Viedenskej univerzite.

Venovala sa sexuológii a prispela k veľkému pokroku aj tým, že v roku 1928 založila Socialistickú spoločnosť pre sexuálne poradenstvo a sexuálny výskum a v roku 1929 šesť bezplatných sexuologických poradní pre pracujúcich. Napísala i libreto opery Očakávanie od Arnolda Schönberga, ktorý patrí medzi najvýznamnejších hudobných skladateľov prvej tretiny 20. storočia.

Výstava predstavuje celkovo jedenásť...
Snímka z vernisáže výstavy, ktorá potrvá do...
+6Melanie Klein bola priekopníčkou detskej...

Predstavujete aj Giselu Werbezirk alebo, ako sa neskôr volala, Giselle Werbisek. Táto rodáčka z Bratislavy to dotiahla až do Hollywoodu. Čo ste o nej zistili?

Začínala v Mestskom divadle v Bratislave, ktoré sídlilo v dnešnej historickej budove Opery SND. Podarilo sa jej presadiť vo Viedni, kde je jej meno dodnes známe, o čom svedčí aj to, že sa jej tam venuje Divadelné i Židovské múzeum. Z materiálov, ktoré mi tieto inštitúcie poskytli, vyplýva, že vo svojej dobe, teda v prvej tretine 20. storočia, bola pre viedenské publikum doslova superstar. V 30. rokoch potom emigrovala do Spojených štátov, kde hrala v hollywoodskych filmoch.

Vybrali ste aj herečku Ayelet Zurer, ktorá tiež nakrúca v Amerike. Hrala i po boku Toma Hanksa vo filme Anjeli a démoni. Narodila sa však v Izraeli. Čo má spoločné so Slovenskom?

Má slovenský pôvod, ku ktorému sa aj hlási, či už v rôznych rozhovoroch, alebo na sociálnych sieťach. Jej matka pochádza z Hrabušíc, cez druhú svetovú vojnu sa s rodinou ukrývala, potom emigrovali do Izraela.

Gerda Taro,  Robert Capa, fotografi Čítajte viac Je nefér zostať nažive. Príbeh prvej vojnovej fotografky

Zaujímavou postavou expozície je bratislavská rodáčka Ružena Bajcsy. Tu sme o nej sotva počuli, hoci je svetovou odborníčkou na robotiku a časopis Discover ju pred 20 rokmi zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede. Navštevuje ešte rodnú krajinu?

Neviem, ale bola tu na jednej konferencii v júli 2019. Nestretol som sa s ňou, no spolupracovala na výstave. Poslala nám rôzne fotografie aj medailu Benjamina Franklina, ktorú majú možnosť vidieť i naši návštevníci.

Do výberu ste zaradili aj Melanie Klein, priekopníčku detskej psychoanalýzy. V jej životopise na internete sa však Slovensko nepomína, iba to, že prišla na svet vo Viedni, žila v Budapešti, Berlíne a v Londýne. Čo ju spája s našou krajinou?

Pomerne dlhé obdobie prežila i na Slovensku. Jej matka pochádzala z obce Veľké Teriakovce a ju samotnú osud zavial do Ružomberka. Zaľúbila sa totiž do Arthura Kleina, ktorý pochádzal z významnej ružomberskej rodiny. Tá v meste vlastnila papierne. Melanie sa tak dostala na Slovensko, kde žila s manželom a troma deťmi. Jej syn zomrel mladý – zabil sa na turistike vo Vysokých Tatrách.

V Ružomberku sa narodila i jej dcéra Melitta Rene Schmideberg-Klein, ktorá bola tiež psychiatričkou svetového formátu. Jej muž Walter Schmideberg bol blízkym priateľom Sigmunda Freuda. Zahraničné biografie Melanie Klein si všímajú skôr jej pobyt v Berlíne a Londýne, kde sa venovala kariére, ale rodinný život strávila v Ružomberku. V roku 1921 sa rozviedla a odišla do cudziny, kde mala väčšie pracovné možnosti.

Estée Lauder je svetová značka kozmetiky, ale aj jedno z mien na výstave…

Estée Lauder je zakladateľka svetoznámej firmy rovnakého mena. Mala rada kozmetiku, pomáhala strýkovi, ktorý bol chemik a vlastnil spoločnosť predávajúcu kozmetické výrobky: pleťové krémy, vody či rúže. Tak sa dostala k tomu, že začala vyrábať vlastné krémy. Jej pravé meno bolo Esther Mentzer. Narodila sa v New Yorku, no jej korene siahajú do strednej Európy. Starý otec z matkinej strany pochádzal z obce Holice na južnom Slovensku.

Jedna žena – Irena Blühová – má spojitosť s denníkom Pravda. Čo o nej môžete povedať?

Bola fotografkou a manželkou významného slovenského maliara Imra Weinera-Kráľa. Študovala na svetoznámom Bauhause. Venovala sa tzv. sociálnej fotografii. Na rozdiel od iných fotografov, ktorí vidiek videli skôr idylicky, ukazovala drsnú realitu Slovenska – zaostalosť vidieka a sociálne problémy. Bola aj spoluzakladateľkou a riaditeľkou denníka Pravda.

Keďže ide o Židovky, do osudov mnohých z nich zasiahla druhá svetová vojna. Skúmali ste aj ich osobné tragédie? Nebola žiadna obeťou holokaustu?

Všetky prežili a znova našli chuť žiť, naplno sa venovať kariére a svojmu poslaniu. Tie tragické osudy tam však sú. Veľakrát prišli o rodinných príslušníkov.

Beatrix Pospíšilová Čítajte viac Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky

Ukázali ste výnimočné ženy, o ktorých veľa nevieme. Väčšina z nich je známejšia za hranicami ako u nás. Čím to je?

Dôvody sú rôzne. Niektoré mali nevhodný pôvod. Anna Lesznai, ktorá žila v Nižnom Hrušove, napríklad pochádzala z maďarskej aristokratickej rodiny. Mnohé emigrovali a za bývalého režimu sa nevenovala veľká pozornosť osobnostiam, ktoré odtiaľto odišli a pôsobili v zahraničí.

Čo všetko si možno pozrieť na výstave?

Sú tam nielen informácie a fotografie, ale aj rôzne predmety – osobné či z depozitov. Snažil som sa kontaktovať príbuzných tých žien, archívy, múzeá a ďalšie inštitúcie – u nás i v zahraničí. Slovenská národná galéria nám napríklad zapožičala obraz od Anny Lesznai. Všetky predmety na našej výstave sú pritom pre verejnosť sprístupnené po prvý raz – či už sú to veci z našich, alebo súkromných zbierok. Aj v tom je symbolika – z tmy depozitov sa dostali na svetlo podobne ako samotné osobnosti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #židia #výstava #Slovenské národné múzeum #výnimočné ženy #Múzeum židovskej kultúry
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy