„Je to taká prierezová expozícia nálezov z oblasti Žitného ostrova a Bratislavy, od staršej železnej doby až po rímsku dobu,“ opísal archeológ a hlavný autor výstavy Radoslav Čambal. Návštevníci si môžu pozrieť asi dvesto exponátov v troch výstavných priestoroch.
V prvom sú najmä predmety z hrobových nálezov staršej železnej doby, ktorým archeológovia hovoria „kniežacie mohyly“. Sú to hroby, kde pochovávali vtedajšiu elitu spoločnosti.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
„Boli to malé "pyramídy“ – kopce z hliny, v ktorých boli zrubové komory. Do nich ukladali bohato zdobené hlinené nádoby s pokrmami pre kniežatá na druhom svete. V tom období mŕtvych spaľovali, takže sa zachovali len drobné kosti s popolom a milodary," priblížil Čambal.
V ďalšej miestnosti zaujmú exponáty z mladšej železnej doby, ktoré sa týkajú Keltov a Rimanov. Ide o nálezy z Gerulaty, rímskeho tábora na území dnešných Rusoviec. V poslednej miestnosti sú unikátne objavy z kniežacích hrobov rímskej doby. Hoci v nich boli pochovaní príslušníci najvyššej spoločenskej vrstvy Germánov, v ich hroboch sa našlo aj veľa rímskych predmetov.
Čítajte viac Kúsok antiky máme aj na Slovensku. Je pamiatkou UNESCO
Podľa Čambala si Rimania týmto tovarom Germánov „kupovali“, aby na nich neútočili. Možno tu vidieť vzácne rímske sklo či repliku zlatého náramku zo Zohora. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty a 3D vizualizácie k výskumu.
Život legionára
Výstava Po stopách legionárov je však iba jedným z výstupov rovnomenného medzinárodného projektu. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o dávnej histórii tohto regiónu, a to prostredníctvom skutočnej postavy – rímskeho legionára, ktorý sa volal Marcus Vinius Longinus.
Jeho náhrobný kameň objavili pred pár rokmi v rakúskej obci Leithaprodersdorf neďaleko Eisenstadtu (asi 45 kilometrov od Bratislavy). Ako sa zistilo, Longinus slúžil v predsunutej pevnosti Celemantia pri dnešnej obci Iža blízko Komárna, ktorá ležala oproti rímskemu táboru Brigetio. Ten sa rozprestieral na druhom brehu Dunaja – na území súčasného mesta Komárom v Maďarsku.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
„Rimania ako profesionálnu armádu využívali 25 légií. Každá mala 5,5– až šesťtisíc veľmi dobre vycvičených a vyzbrojených bojovníkov, ktorí slúžili 25 rokov. Ak to prežili, dali im takzvaný diplom vyslúžilcov, ktorý bol aj dokladom, že získali rímske občianstvo, a zároveň dostali pozemok. Legionári sa väčšinou usádzali tam, kde slúžili, v prostredí, ktoré poznali. Bola to odmena za ich služby,“ vysvetlil Čambal.
Využil to aj Longinus. Po odchode z légie dostal statok v dnešnej obci Leithaprodersdorf. Usadil sa tam s manželkou, ale zaslúžený odpočinok si už dlho neužil – ako 50-ročný zomrel. Jeho náhrobný kameň teraz vystavujú v obci.
História na bicykli
Život legionára dnes pripomína i náučná cyklotrasa, ktorá akoby kopírovala jeho púť z vojenského tábora na statok, kam sa vydal zhruba pred dvetisíc rokmi. „Cyklisti budú prechádzať oblasťou, kde sa mohol kedysi naozaj pohybovať,“ upozornil Čambal.
Čítajte viac Slovensko má ďalší zápis v Zozname svetového dedičstva UNESCO
Cyklocesta, ktorá vedie z Iže do Leithaprodersdorfu, meria 240 kilometrov. Popri nej osadia informačné tabule – 23 na rakúskom území a päť na Slovensku: v Iži, na dvoch miestach vo Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove a v Šamoríne. Postaviť by ich mali do septembra.
Turistom priblížia vojenskú službu v rímskej légii a predstavia kultúrne bohatstvo z čias rímskeho cisárstva, získané archeologickým bádaním v tejto oblasti. Súčasťou projektu, ktorý stál takmer 700-tisíc eur (85 percent uhradili zo zdrojov EÚ), je tiež odborná publikácia Dve krajiny – osem cieľov, brožúra (aj s mapami) pre cyklistov a webová stránka s informáciami o projekte.
