Myšlienka vzniku stálej expozície keltského mincovníctva vznikla bezprostredne po skončení archeologického výskumu, ktorý prebiehal v Pálffyho paláci v rokoch 1982 až 1985. Tento výskum priniesol významný objav – nálezy potvrdzujúce činnosť keltskej mincovne, ktorá sa nachádzala práve v týchto miestach.
Okrem samotných stratigrafických vrstiev a objektov svedčili o mincovníckej činnosti aj nálezy tzv. technickej keramiky. Na území Bratislavy bola objavená v takom množstve po prvý raz.
Do priestoru expozície je zaradených niekoľko vybraných artefaktov, z ktorých každý vo svojej kategórii reprezentuje povahu a charakter predstaveného historického obdobia. Výstava sa tak odkláňa od expozícií presýtených sklenými vitrínami s obrovským počtom zameniteľných exponátov.
Čítajte viac Rimanov priblíži výstava aj cyklochodník
Vďaka tomu získali usporiadatelia priestor vo fyzickej expozícii aj v pozornosti návštevníka, ktorý je autenticky vtiahnutý do historickej témy.
Bratislavskí Kelti boli výnimoční tým, že okrem rôznych obrazových motívov a symbolov, väčšinou náboženského a mytologického charakteru, dali na mince vyraziť aj nápisy. Tie sú najstarším svedectvom použitia latinského písma – kapitály – na našom území.
Poznáme celkovo 16 nápisov na najväčších strieborných minciach, tzv. tetradrachmách, ktoré môžu byť podľa jazykovedných analýz osobnými menami vládcov a panovníkov. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa ktorého dostali názov biateky.
