Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Novinár sa za fotografa i vyučil, neskôr pracoval v bani Cigeľ na rôznych pozíciách a následne sa stal i fotografom baníkov, baníctvu sa venoval neskôr ako redaktor TASR. Svoju cestu do bane označil za hru osudu.
„Fotografovať som začal, keď som mal 12 rokov, nakoniec ma fotografia veľmi upútala a rozhodol som sa stať fotografom,“ spomenul v utorok pri príležitosti vernisáže Remiaš. V bani sú podľa neho veľmi ťažké podmienky na fotenie.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
„Samozrejme, fotí sa tam s bleskom, i keď sú to vždy ploché fotografie. Vždy som sa preto snažil nájsť nejaké osvetlenie, ale využíval som i svetlo, keď prišli z televízie,“ priblížil s tým, že fotografie s bleskom zase zachytávali atmosféru trochu inak, a hlavne technológiu.
Čítajte viac Hornonitrianski baníci ukončili ťažbu v handlovskej bani, o prácu príde 237 ľudí
Baníci sa neradi nechávali nafotiť. To, že Remiaš v bani pracoval, označil za výhodu. Zachytil tak i sprchovanie po službe. „Do určitej miery je to intímna záležitosť,“ podotkol.
„Banícka fotografická výstava vznikala so zámerom priblížiť mnohým ľuďom z hornej Nitry momenty alebo priestory v podzemí, o ktorých mnohí počúvali od blízkych, ktorí tam pracovali,“ vysvetlil Jaroslav Vojtáš z Kontaktného centra v Prievidzi.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Za šesť desaťročí, keď ťažbu realizovali v bani Cigeľ, dnes už uzavretej, pri Prievidzi v podzemí podľa neho vybudovali jedno malé mesto a je veľká škoda, že pre väčšinu ľudí v Prievidzi zostane navždy uzavreté.
„Je tam, živilo alebo blahodarným spôsobom vplývalo na rozvoj tohto regiónu. Toto si treba uctiť a mať to v živej pamäti. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme výstavu zorganizovali,“ doplnil.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Výstavu pripravilo Kontaktné centrum Prievidza v spolupráci s OOCR RHNB, Združením na záchranu banského dedičstva Hornej Nitry a Hornonitrianskym baníckym spolkom. Zámerom organizátorov je snímky vystaviť i v Hornonitrianskom banskom skanzene v bani Cigeľ.
