Nekúpiš pohľadnicu za dolár?
Do Basquiatovho dňa možno vstúpiť aj vo filme New York Beat Movie. Režisér Edo Bertoglio ho začiatkom 80. rokov s kamerou sprevádzal v uliciach New Yorku. V manhattanskej štvrti Lower East Side si ešte možno steny domov pamätajú Basquiatov podpis SAMO, ktorým sa v 70. rokoch ako pouličný básnik a maliar maskoval spolu so spolužiakom Alom Diazom.
Niektorí možno mali to šťastie, že kúpili od neznámeho tínedžera Jeana-Michela pohľadnicu, ktoré predával v uliciach za jeden dolár. Predtým, ako sa zberatelia umenia začali o jeho diela biť, žil ako samorast. Nerobil brigády, vraj aby prežil, "len tak bol”. Na podlahe v legendárnom Mudd Clube zbieral s kamarátom peniaze, čo popadali nešťastníkom počas noci. Svoj prvý obraz namaľoval na sklo vyhodeného okna, no jeho plátnom boli aj steny bytov a dlho aj tie v uliciach. Kreslil ustavične, plynulo, jedným ťahom, tak premýšľal a ohmatával svet.
Témy čerpal zo seba, z výchovy a z kultúrneho dedičstva. Ako mladý černoch žijúci v New Yorku v 80. rokoch 20. storočia hovoril o problémoch cez svoje umenie. Kritizoval kolonializmus a rasizmus.
Basquiat je v spomínanom filme New York Beat Movie sprievodcom umeleckou scénou vo svojom meste, ktoré mu ešte v tom čase neležalo pri nohách. Snaží sa predať obraz a pritom stretáva kamarátov ako John Lurie či Vincent Gallo. Nakrúcanie ho vraj otravovalo a dokončený film nikdy nevidel. Vraj keby nemaľoval, nakrúcal by filmy.
Divoký muž beží
Netrvalo dlho a z pouličného umelca, ktorý sa osamostatnil už v sedemnástich, sa stala superstar. Očaril aj Andyho Warhola a ich tvorivé trenie vyústilo do spoločných obrazov. Andy mu imponoval zmyslom pre humor, pri práci vraj stále vtipkoval. Inak Basquiat pracoval najradšej sám.
"Viaceré recenzie mojej tvorby boli recenzie mojej osoby,” spomínal na prvé prezentácie v galériách. Vyčnieval, bol skrátka iný, mladý, vychovaný ulicou a citlivý na pretvárku. Aj keď dosiahol uznanie, zbohatol a bol úspešný, stále zostával černochom v spoločnosti, kde sa pravidlá rôznia na základe farby pleti, pohlavia a pôvodu.
"Väčšina z týchto ľudí sú jednoducho rasisti. Prišli a povedali, že moja tučná ,ona’ je účtovníčka pre reťazec rýchleho občerstvenia. A donekonečna hovoria o grafitoch, pritom ja sa vlastne za grafového umelca nepovažujem, vieš? Majú o mne takúto predstavu: divoký muž beží, ale divoký opičí muž. Nech si, dočerta, myslia, čo chcú.”
Hoci sa narodil v USA, bol potomkom africkej diaspóry. Voňal ďalekým slnkom a boleli ho rany mnohých generácií, ktoré museli opustiť domovy, splynúť s cudzou kultúrou a napokon sa byť prehliadaní bielymi politikami. Jeho umenie pomenúva ich odlišnosť a rozpráva konkrétne príbehy.
Foto: Albertina Museum
Kto je SAMO?
"Keď som sa presťahovala do New Yorku, polovica múrov v centre mesta bola pokrytá grafitmi SAMO. Bolo to tajomné. Bolo to politické. Bolo to poetické. Bolo to vtipné. Celý rok sa všetci snažili rozlúštiť, kto je SAMO. A ukázalo sa, že to bol Jean-Michel,” rozpamätáva sa Johnstonová a jej slová absolútne vystihujú naturel Basquiatovej tvorby. Definuje ju angažované politické gesto, hnev, ale aj magická interpretácia kultúrneho dedičstva predkov, ktorú staval do ostrého kontrastu so žitou realitou.
Reflektoval protiklady ako chudoba a bohatstvo, začlenenie a segregácia, vnútorná a vonkajšia skúsenosť.
Čítajte viac Dokázané: Warhol kreslil s prstom v nose už ako školák
Keď sa podpisoval tagom SAMO, mal len sedemnásť. Už ako 21-ročný bol najmladším umelcom, ktorý sa kedy zúčastnil na Dokumenta 7 v Kasseli, o rok neskôr bol jedným z najmladších, ktorí vystavovali na Whitney bienále v New Yorku.
Keď sa fatálne predávkoval drogami, mal iba dvadsaťsedem. Počas krátkeho života však stihol vytvoriť viac ako 600 malieb a 1 500 kresieb a stať sa prvým výtvarníkom afroamerického a karibského pôvodu, ktorý sa celosvetovo presadil.
