Dôvodom, prečo im to umožnili, je nedávna rekonštrukcia múzea pri príležitosti 75. výročia vzniku Ústrednej spravodajskej služby (Central Intelligence Agency), ale aj úsilie zbaviť ju mýtov a obnoviť dôveru verejnosti, ktorá v poslednom čase klesá.
„Svoje artefakty používame na rozprávanie príbehov. Je to spôsob, ako byť naozaj úprimný a transparentný ohľadom CIA, čo je niekedy ťažké. Naše múzeum je operatívne. Je tu na to, aby sa naši pracovníci poučili z našich úspechov aj zlyhaní,“ prezradila zástupkyňa riaditeľa múzea Janelle Neisesová, ktorá reportérov sprevádzala spolu so svojím šéfom Robertom Byerom.
Čítajte viac Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónkyPomôcky pre agentov
Už dostať sa tam bol zážitok, keďže múzeum sa nachádza priamo v sídle CIA v Langley. Založili ho v júni 1972 a jeho zbierky údajne pozostávajú z vyše 3 500 predmetov – utajovaných dokumentov, špeciálnych zbraní, fotografií, uniforiem, no aj niekoľkých atrakcií. Niektoré si už možno pozrieť i na webovej stránke múzea.
Pozvaným novinárom ukázali len zlomok vecí – asi 600 exponátov. Okrem rôznych špionážnych pomôcok z čias studenej vojny, akými bola vysielačka ukrytá vo fajke, kamera v škatuľke cigariet, vybuchujúci pohár s martini, holub so špionážnou kamerou či mŕtva krysa na schovávanie správ, návštevníkov zaujali aj modely z nedávnych operácií CIA.
Napríklad zmenšenina domu, kde sa v Pakistane skrýval Usáma bin Ládin. Na jar 2011 model ukázali vtedajšiemu prezidentovi USA Barackovi Obamovi predtým, ako schválil útok špeciálnej jednotky, ktorá vodcu teroristickej organizácie Al-Káida zlikvidovala. „Možnosť vidieť veci v 3D skutočne pomohla politikom… aj našim operátorom pri plánovaní misie,“ vysvetlil Byer.
Podobný model použili aj v júli tohto roka, keď šéfa Bieleho domu Joea Bidena informovali, že sa bin Ládinov nástupca Ajman Zaváhirí zdržiava v budove v afganskom Kábule. Americkí agenti ho celé mesiace sledovali a navrhli, aby objekt zasiahla strela vypálená z dronu.
Bunda Saddáma Husajna
Polovica výstavy sa venuje histórii CIA – od jej založenia v júli 1947 cez studenú vojnu až po udalosti z 11. septembra 2001 a tajné operácie, čo nasledovali.
V zbierke sa nájde i zopár raritných kúskov – zbraň, ktorú mal bin Ládin pri sebe, keď ho zabili, kožená bunda zosadeného irackého diktátora Saddáma Husajna či kombinézy pilotov špionážnych lietadiel U-2 a A-12.
Cieľom expozície však nie je iba spomínať na úspechy tajnej služby, ale pripomenúť i jej nezdary. Súčasťou je preto aj časť venovaná fiasku v Zátoke svíň. V apríli 1961 tam CIA pripravila inváziu vyše 1 400 kubánskych emigrantov, ktorí mali zvrhnúť komunistický režim Fidela Castra. Akcia sa však pre USA skončila blamážou.
Čítajte viac Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?„Toto múzeum neslúži len histórii,“ pripomenul Byer. Návštevníkmi sú totiž pracovníci CIA alebo oficiálni hostia, ktorí tam chodia, aby sa vzdelávali. „Skúmame svoje dejiny, dobré aj zlé. Uisťujeme sa, že naši dôstojníci rozumejú našej histórii, aby mohli v budúcnosti lepšie robiť svoju prácu,“ upozornil riaditeľ múzea.
Novinári však postrehli, že niektoré temné stránky z minulosti CIA na výstave predsa len príliš nevidno. Napríklad spoločnú akciu s britskou tajnou službou MI6 z roku 1953, ktorá mala zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu v Iráne, alebo mučenie ľudí podozrivých z terorizmu po roku 2001.
Legendy a pravda
Druhá polovica múzea sa pod heslom Nemôžeme to potvrdiť ani vyvrátiť venuje niektorým špeciálnym operáciám. Opisuje aj prípad z konca 60. rokov známy ako Project Azorian. Na dne Tichého oceánu sa vtedy stratila sovietska ponorka K-129.
Keď ju Američania našli, CIA sa spojila s miliardárom Howardom Hughesom, aby vytiahli potopené plavidlo a zaistili jeho technologické vybavenie. Vznikla tak krycia „legenda“, že sa Hughes chystá v oceáne ťažiť. Tajná misia bola úspešná iba čiastočne, lebo po tom, čo sa pokúsili vyniesť vrak na hladinu, ponorka sa rozlomila.
Čítajte viac Muž, ktorý zabránil atómovej vojne. Príbeh Stanislava PetrovaV múzeu vystavujú jej model, niektoré veci, ktoré z nej zachránili, no aj predmety, čo pri tom používali tajní agenti – napríklad parochňu, ktorou sa na lodi maskoval zástupca riaditeľa CIA. „Väčšina z toho, čo našli na palube tej ponorky, je však dodnes utajená,“ priznal Byer.
Ako dodal, je si vedomý zodpovednosti za to, čo je v expozícii. „Múzeá musia hovoriť pravdu,“ zdôraznil na záver.