Rosettská doska pochádza z roku 196 pred naším letopočtom a obsahuje rovnaký text v troch vtedy používaných písmach – hieroglyfickom, démotickom a gréckom (zo všetkých troch jedinom známom v dobe jej objavenia).
Na základe tohto poznania francúzsky lingvista Jean-François Champollion rozlúštil v roku 1822 do tej doby nezrozumiteľné egyptské hieroglyfy a tým aj nápisy vo faraónskych hrobkách, chrámoch, na obeliskoch a na zbytkoch staroegyptských písomností.
Nápis na doske je kópiou dekrétu spísaného pri príležitosti prvého výročia korunovácie panovníka Ptolemaia V. Epifana, ktorý mal vtedy len 14 rokov. V dekréte mu mennoferskí kňazi ďakujú za vykonané dobré skutky a na oplátku sa mu zaväzujú zhotoviť sochy a umiestniť ich vo svätyniach všetkých chrámov a navždy sláviť jeho narodeniny a výročie korunovácie.
Kamennú stélu veľkú asi ako doska písacieho stola objavil v roku 1799 v nílskej delte francúzsky dôstojník Pierre-François Bouchard, ktorý patril k Napoleonovej armáde. Pretože napoleonské egyptské ťaženie sa skončilo neúspechom, skončila Rosettská doska spolu s ďalšou francúzskou korisťou v roku 1802 v Británii. Doska je v súčasnosti vystavená v Britskom múzeu v Londýne.
