V akom období vznikali vystavované fotografie?
Od roku 2017 po leto 2022. Nie som profesionálna fotografka, je to moja záľuba. To, čo som videla na východe Ukrajiny, ma dojalo, a tak som si povedala, že o tom nebudem rozprávať, ale ľuďom to ukážem. Chcela som, aby deťom pomohli.
Foto: SNM
Kde ste sa stretli s najhoršími dôsledkami vojny?
Čo sa týka zničenej infraštruktúry, bola to Kyjevská a Charkovská oblasť v tomto roku. Ak máme na mysli psychický stav detí, ide o celé obdobie vojny od roku 2014. Zážitky tých detí sa však líšili. Tie z východu Ukrajiny, ktorých osudy máte možnosť sledovať na výstave, majú dvojnásobnú traumu, lebo tam sa vojna začala už v roku 2014. Deti, ktoré sa s vojnou stretli po prvý raz – napríklad v Kyjevskej oblasti – sú doteraz v šoku.
Ktorý detský príbeh vás najviac zaujal?
Najviac sa ma dotkol príbeh štyroch detí z Luhanskej oblasti, ktoré stratili rodičov. Tým sirotám sme dlhý čas pomáhali, no ich súčasný osud už nepoznáme. Je to moja osobná bolesť.
Súčasťou expozície je aj snímka chlapca, ktorý ohluchol následkom bombardovania. Môžete o ňom povedať viac?
Chlapec žil v meste Avdijivka v Doneckej oblasti. Osobne poznám jeho i jeho rodičov, tú fotografiu som robila ja. O tom, čo sa mu stalo, mi povedala jeho mama. V tom regióne prebiehali ťažké boje už v rokoch 2016 a 2017. Mal iba tri roky, keď následkom delostreleckých výbuchov prišiel o sluch.
Keďže rodičia nemali dosť peňazí, nemohli mu pomôcť. Jeho smutný príbeh sme vyrozprávali, keď sme svoj projekt predstavovali vo Vatikáne, a následne mu jedna z cirkví pomohla. Práve preto vznikol tento projekt, aby sme pritiahli pozornosť verejnosti.
Foto: SNM
Dokážu sa deti, ktoré zažili vojnové hrôzy, ešte hrať, alebo predčasne dospeli?
Všetko závisí od toho, v akom veku vojnu prežili. Čím je dieťa mladšie, tým skôr sa z toho spamätá. Niekedy však u nich môžu nastať aj nezvratné stavy, napríklad strata reči. Väčšie deti to vnímajú traumatizujúcejšie a je pravdepodobné, že už sa nevrátia k normálnemu detskému životu, najmä ak stratili rodičov alebo pred ich očami niekto zomrel.
Čítajte viac Ruiny aj usmiaty snehuliak. Na Bratislavskom hrade otvorili výstavu o Mariupoli
Ako tá skúsenosť poznačila vás? Budete naďalej fotiť deti postihnuté vojnou?
Áno, budem pokračovať v dokumentovaní vojny. Boli sme jednými z prvých, ktorí to robili už v rokoch 2016 až 2018. A zároveň aj jednými z prvých, ktorí hovorili, že tá vojna potrvá dlho a bude ešte viac krviprelievania. Keďže môj názor prijíma i verejnosť na Ukrajine a mimovládne organizácie, pretože som verejnou činiteľkou, budem ďalej pokračovať v práci. Nemám právo prestať.
Každé z detí má tragický príbeh
Výstavu Deti vo vojne možno navštíviť v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží v Bratislave. Pozostáva zo 40 fotografií z vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Ich autormi sú šiesti ukrajinskí fotografi – Olena Prokopenko, Nina Grušetska, Ludmyla Mycyk, Sergij Tumasov, Sergij Kirejev, Galyna Lavrynec – a vizuálny umelec žijúci v Izraeli Pavvel Wolberg.
Ako na vernisáži uviedla Natalija Nykyforak z ukrajinského veľvyslanectva v Bratislave, len od apríla 2014 do apríla 2021 zahynulo počas bojov na Ukrajine podľa monitorovacej misie OSN 152 detí a 146 sa zranilo. Do otvorenia výstavy ich zomrelo až 422, 808 bolo zranených a 240 nezvestných. Milióny detí žijú v ustavičnom ohrození alebo museli opustiť svoje domovy.
„Niektoré si ani nepamätajú mierové časy, lebo sa narodili už počas vojny,“ upozornila kurátorka výstavy Olena Prokopenko. „Výstava ukazuje, že vojna na Ukrajine sa nezačala vo februári tohto roka, ale už pred ôsmimi rokmi. Každé z tých detí má svoj tragický príbeh a každé potrebuje pomoc, pretože ukrajinské deti sú budúcnosťou Ukrajiny,“ dodala.
Projekt pripravil Inštitút verejnej diplomacie v Kyjeve a prezentovali ho už vo viacerých krajinách, napríklad v Belgicku, Taliansku, Kanade, USA, Nemecku, Jordánsku, Grécku či v Izraeli. Výstava v Bratislave bude prístupná do 13. novembra.
