Túlať sa s Davidom Bowiem
Kratochvíl tu predstavuje svoje fotografické portréty slávnych, ako sú Willem Dafoe, Keith Richards, Patricia Arquette, Priscilla Presley, David Bowie, Milan Hlavsa, Pavel Landovský, Jean Reno, Bob Thornton, Amanda Lear či Debbie Harry a ďalší, ktorých dopĺňajú aj neznámi ľudia. Každá jedna fotka zaujme, no predsa má medzi nimi mimoriadne miesto kolekcia fotiek Davida Bowieho, ktorého v roku 1997 Kratochvíl namiesto pôvodne plánovaného štúdiového fotenia zlákal na šesťhodinové túlanie na ulici.
Tento rok by obaja umelci, Bowie aj Kratochvíl, oslávili 75 rokov, no najväčšia rocková hviezda všetkých čias zomrela na rakovinu 10. januára 2016, dva dni po svojich 69. narodeninách. Kto si ju chce pripomenúť, môže si listovať v novej publikácii, kde ku Kratochvílovým fotkám texty napísali Michael Persson a Pavlína Vogelová, kurátorka aktuálnej výstavy v Bratislave. Kniha vyšla v grafickej úprave Jana Zachariáša a Ateliéru Půda.
Nielen priaznivci Davida Bowieho, ale hlavne kvalitných fotiek – tie Kratochvílove uverejňovali prestížne svetové časopisy ako Rolling Stone, New York Time Magazine, Newsweek, Geo, Playboy, Penthouse, Vogue – využili príležitosť na diskusiu s autorom. Kládli mu najrôznejšie otázky a on na ne v dobrej nálade britko odpovedal. Získal štyri ceny World Press Photo a nespočetné množstvo iných, no tvrdí, že na väčšinu z nich si nespomína.
Pamätá si, že ocenili jeho fotku z väzenia alebo portrét francúzskeho herca Jeana Rena, no radšej spomína na fotenie Davida Bowieho: „Bolo fantastické túlať sa s Davidom a hľadať svetlo, bol celkom naladený a dokonca si ma vybral, z toho vznikla táto kniha, je celkom ,vymazlená',“ teší sa. Hneď dodáva, že vníma rovnako, či fotí známeho alebo celebritu. „Dívam sa na ľudí s rešpektom, keď sa človek z niekoho pos..ie, ten to vidí, ja som sa z nich ešte nepos.al,“ vysvetlil umelec známy svojím podrezaným jazykom.
„S Bowiem som mal šťastie. Miesta som vyberal ja, keď som mu povedal, že ideme hľadať svetlo, on to ako človek so zmyslom pre výtvarno pochopil,“ nadchýna sa a nemusí zdôrazňovať, že Bowieho muziku miloval. „Dokonca aj pesničku, ktorú nikto nepoznal. Možno som si ju aj ja vysníval a vymyslel,“ smeje sa.
Pozrite si zábery z výstavy českého fotografa Antonína Kratochvíla s názvom Z očí do očí.
Nie som totálny idiot
A prečo fotí čiernobielo? „Je to výzva, viac ako realita,“ odpovedá lapidárne. Vzápätí príde otázka na časy v Hollywoode a Kratochvíl zhrnie: "To bol kultúrny šok. Prišiel som tam so svojou ženou Američankou, bol som z toho ,vykulenej'. Moja žena bola šťastná, že zarábam prachy, ale mňa to štvalo, rozviedol som sa a odišiel.“ Padne kvetnatá intelektuálna otázka na zdroje inšpirácie a Kratochvíl sa opäť nakloní ku kamarátke kurátorke Pavlíny Vogelovej: „Prelož mi to, nepočujem.“
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Vzápätí odpovedá: „Nie, neinšpirovali ma fotografi, ale napríklad Goya, z toho som čerpal. Nie som totálny idiot. Isteže študovať estetiku bolo kľúčové, hudba, literatúra, ale aj sk…ený život a osobné skúsenosti.“ A o chvíľu už vysvetľuje, že fotografický biznis je tvrdý, ak zlyháš trikrát, ďalšiu šancu už nedostaneš. Sám mal našťastie „sukces“. „Viete, koľko dobrých fotografov som prefocoval? Jeden renomovaný poslal do časopisu esej, ktorá sa nepáčila, a mňa potom poslali nafotiť to znova – a jeho poslali do pr..le.“
