Veľkolepá expozícia, ktorá je inštalovaná na viacerých podlažiach znovuotvorenej budovy, má naozaj charakter prológu. Je úvodom, akýmsi vizuálnym predhovorom k obrovskému bohatstvu hodnôt, ktoré SNG ponúka, prvým dotykom či nakuknutím do magického domu umenia. Zvláštnosťou je, že diela nie sú inštalované klasickým spôsobom – obraz vedľa obrazu alebo socha vedľa sochy, ale všetky exponáty majú okolo seba veľa priestoru, sú ako keby sólo. Niektoré majú samy pre seba aj samostatnú miestnosť, špeciálne osvetlenie, zvuk. Takéto aranžovanie umeleckých diel umožňuje ich sústredenejšie vnímanie a diela zároveň návštevníka vedú po galérii. Ako ľudia za dielami po budove putujú, obdivujú architektonické nápady, výhľady, schodiská.
Výrečné dvojice
Výstava Prológ predstavuje dvanásť tematických výtvarných situácií, ktoré vytvárajú dvojice umelcov z rôznych čias. Každá z inštalácií je absolútne iná a je v inej miestnosti. Autori z dvojice sa nevyjadrujú podobným spôsobom, ide práve o kontrast, ktorý vyznieva ako zaujímavý dialóg, súlad. Umelci sa umocňujú navzájom.
Pristavme sa napríklad pri tandeme Ester Šimerová-Martinčeková a Emőke Vargová. Mladšia z umelkýň, Emőke Vargová, vystavuje dielo Medúza z roku 2000 (prežiarený oranžový objekt z podprseniek „pláva“ v modro-fialovom svetle) v samostatnej miestnosti, pred ktorou visí známy obraz Ester Šimerovej-Martinčekovej Žena s červeným kohútom (1938). Neskúsenejší divák sa môže na tomto mieste oboznámiť nielen s rukopisom významných slovenských výtvarníčok, ale pochopiť tiež, ako sa výtvarné umenie vyvíjalo, ako sa naň pozerať.
Konzervatívnejší divák zistí, že emócie v ňom nevyvoláva len klasický závesný obraz ženy s kohútom, ale aj netradičný výjav z textilu. Ester Šimerová-Martinčeková sa narodila začiatkom minulého storočia (1909 – 2005), študovala v Paríži, tiež bola v slovenskom umení priekopníčkou, ale postupovala celkom inými spôsobmi, než tvorí súčasná umelkyňa. Pritom ich diela spája určitá vrúcnosť, živočíšnosť, sila. Nie je ľahké objať kohúta, ani pohrávať sa s medúzou, obe výtvarníčky si na to trúfli.
S apokalypsou v pätách
Ľudstvo celými dejinami kráča s apokalypsou v pätách. Je to strašidelné slovo, ale kto pozná život, vie, že apokalypsa, ako každá kríza, prináša novú kvalitu. Drámou sa človek dostáva k očiste, ku katarzii. Podobnými slovami uviedla Lucia Gregorová Stach aj ďalší tandem umelcov, ktorí vystavujú v sekcii Prológ. Túto časť, nazvanú Obyčajná apokalypsa, tvoria grafiky Albrechta Dürera z prelomu 15. a 16. storočia a dioráma havarovaných lietadiel nazvaná Dramasks (africké masky sa tu spolu so stíhačkami stávajú prízrakmi) od mladého výtvarníka Radovana Čerevku. Tento dialóg cez stáročia je síce na pohľad úplne rozdielny, ale posolstvo umelcov spája: prežívame hrôzy, ale nevzdávame sa nádeje, život zvíťazí, prevládne dobro. Zlo, ktoré sa dá výtvarne zvládnuť, je poraziteľné.
V hraniciach akvária
Podobne pôsobivo vyznieva dvojica Ladislav Mednyánszky (1852–1919) a Andrej Dúbravský (1987). Mednyánszkeho krásne krajinárske motívy patria k skvostom galerijných zbierok a mladý umelec Andrej Dúbravský si už tiež získal v našom umení významnú pozíciu a povesť. Je teda hoden vytvárať tandem s klasikom, čo potvrdzuje aj pohľad na ich diela, umiestnené na tejto výstave vedľa seba. Veľké Dúbravského plátno The Very Exciting Mysterious Aquarium (2013) približuje tichý svet akvária, symbol krehkosti slobody. Dá sa tam síce voľne a nekonfliktne plávať, ale každá rybka je vydaná napospas a jej voľnosť je ohraničená sklenenými stenami. Obaja títo umelci, Mednyánszky aj Dúbravský, sú maliarmi prírody, slobody a blízke sú aj ich životné príbehy odvíjajúce sa v rôznych podmienkach, ale s podobnými pocitmi.
Balóny má každý rád
Na výstave je množstvo ďalších zaujímavých autorov a diel. Návštevníci si už obľúbili balóny Stanislava Filka (1937–2015) nazvané HAPPSOCSF, ktoré stoja v pestrofarebnom rade, pripravené vzlietnuť. Sú už na prvý pohľad hravé a kontaktné. Patrí k nim oválny rezbársky reliéf Posledná večer od Pavla Grossa staršieho (po roku 1660) celkom iného kalibru, čo práve vyznieva veľmi provokatívne.
Čítajte viac V SNG uvidíte Apokalypsu aj medúzu z podprseniekV ďalších dvojiciach nájdeme napríklad aj dielo Juraja Meliša, Jána Kupeckého, Petra M. Bohúňa, ale aj predčasne zosnulého umelca Michala Moravčíka. Výstava môže byť prvoplánovým krásnym zážitkom pre ľudí, čo si chcú oddýchnuť, pookriať, ale aj zaujímavým rébusom poznávania pre náročnejších. Je síce inštalovaná nadlho, ale aktuálne bude otvorená do 21. decembra. V januári bude SNG prístupná len pre vopred nahlásených návštevníkov. Sťahovanie takej mohutnej inštitúcie z provizórnych priestorov je totiž náročné a vyžiada si ešte nejaký čas. Galéria však už žije, sú v nej diela, ľudia a génius loci pretrvávajúci od čias Vodných kasární, z ktorých vznikla. Riešiť sa bude aj jej okolie, pribudne Námestie Karola Vaculíka (niekdajšieho riaditeľa SNG a významného umenovedca), prístup bude aj z Hviezdoslavovho námestia, takže prínos pocíti celé mesto. Bude to pekné a šikovné a opäť sa ukáže, čo dokáže kultúra.