Medzi darčekmi pre pápeža Františka zo Slovenska bol aj váš obraz. Ako ste sa o tom dozvedeli? Vyberali ste aj podľa toho, že ide o svätca Františka z Assisi a pápeža Františka, menovcov? Sú aj rovnaké typy?
Veľmi som sa potešila, keď ma oslovili z kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej s konkrétnou otázkou na obraz svätého Františka. Svätý Otec František má po ňom nielen meno, ale aj ľudský pohľad na svet. Ako on stojí blízko chudobných, trpiacich, starých, chorých, vylúčených, teda všetkých tých, ktorým sa dáva najavo, že sú iným na ťarchu. Vo svojich prejavoch a príhovoroch nás ako on učí jemnosti, taktu, ohľaduplnosti, láskavosti aj jednoduchosti, aby sme si navzájom dokázali byť bratmi a sestrami (Fratelli Tutti). Svätý Otec František povedal minulý rok o Slovensku, že je jedna báseň, že je tu poézia. V poézii je dôležitý vlastný vklad, nezameniteľné osobné prežívanie, pohľad cez srdce. Pre takýto nevypočítavý, nematerialistický a nadšený pohľad prezývali svätého Františka božím bláznom. Vraj napísal prvú dochovanú báseň po taliansky. Možno nám chce pápež takto jemne cez poéziu pripomenúť, aby sme sa nedali prevalcovať priveľkými materialistickým nárokmi, ale uchovávali si otvorené srdce pre jedinečnosť každej chvíle.
Vraj je svätý František už aj patrón ekológov a ochrancov prírody. Kedysi bol známy najmä ako ochranca vtákov.
Svätý František patrí rozhodne k najobľúbenejším svätcom vôbec. Dušou bol básnikom, teda tým, ktorý sa vie nadchnúť, obdivovať aj poďakovať. Nebažil po moci, naopak. Túžil byť menším bratom ostatných ľudí aj zvierat, ba všetkého stvoreného ako napríklad sestre vode a bratovi slnku. Teda nie ten, ktorý rozkazuje a nechá sa obdivovať, ale ktorý počúva iných, dokonca poslúcha ich a podriaďuje sa im. Ten, ktorý je vďačný za všetko, čo dostane každý deň, príjemné aj ťažké. Preto otvára svoje ruky a je otvorený v radosti. Môže to už byť aj skoro 20 rokov, keď som si na vnútornú stranu kredenca, kde máme čaje, kaše a iné dobroty, nalepila krátky citát z jeho myšlienok: „Mojou najlepšou obranou proti všetkým intrigám a úskokom nepriateľa je duch radosti.” Zaujalo ma, ako môže mať takú silu niečo zdanlivo prchavé a nestále ako radosť? Ale jeho radosť nebola len sterilným marketingovým úsmevom na dva prsty. Skutočná vnútorná radosť nepodlieha výkyvom módy, nastajlovaniu či náladám, alebo akýmkoľvek vonkajším okolnostiam. Sídli hlboko v srdci a pramení z presvedčenia, že všetko je veľkým nesamozrejmým a nezaslúženým darom. Preto všetko môže byť človeku v konečnom dôsledku pre vnútorný rast na dobré. Aj to nepríjemné, lebo aj to nás učí novému.
Foto: Dorota Sadovská
Pribúdajú aj iným svätcom povinnosti? Vidno to vo vašich obrazoch?
Každý svätý je veľmi jedinečný. Žije v neopakovateľných podmienkach a vždy s inou osobnou výbavou. To, čo spája všetkých svätcov, je ochota naplno žiť pre Dobro, a to za každých okolností. Je celkom prirodzené, že nám je nejaká postava svätého a jeho vlastnosť bližšia. Radi by sme vedeli podobne reagovať pri podobných problémoch. V poctivosti vieme, že to nie je jednoduché a jednorazové rozhodnutie. Z obdivu sa rodí patrocínium. Modlitba je vyjadrením túžby srdca. V starých modlitbách ohmatávame túžby, ako prelomiť vlastné uvedomované limity, tak, ako o tom snívali naši predkovia. Túžba je zásadne dôležitá v duchovných veciach. Naše túžby sú ako magnetky, ktoré si nastavíme tým smerom, kam sa raz chceme dostať. Áno, všimli ste si to správne, aj dávnym svätým pribúdajú aktualizované dôvody pôsobenia. Svätému Františkovi pribudla ekológia, ale jeho blízka spolupútnička svätá Klára z Assisi sa stala patrónkou televízie a televízneho prenosu, keďže sa dokázala v duchu sústrediť aj na miesto, kde sa aktuálne nenachádzala. Namaľovala som už niekoľko desiatok najrozličnejších príbehov svätcov a priťahujú ma nové.
Foto: Jana Kollárová
Maľovali ste motív Františka už viac ráz? Aká je história tohto konkrétneho obrazu pre pápeža?
Jedno z mojich prvých zobrazení svätého Františka ešte z roku 1999 nájdete aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie. Na rozdiel od iných postáv napríklad svätej Lucie alebo svätej Agáty, nemá moje zobrazenie svätého Františka z Assisi veľa variantov. Dá sa povedať, že v jeho prípade v podstate stále maľujem veľmi podobný motív rovnakého gesta, no na obraze je vždy trochu ináč natočený, s mierne odlišným výrazom, v inom formáte a iným spôsobom. V maľbe ma teší príbuzná rovnakosť aj rôznorodosť.
Pápež sa už s vaším dielom stretol pri návšteve Slovenska. Čo videl v Šaštíne?
V priestore pódia bol nad účastníkmi zavesený veľký obraz svätého Jozefa. Na príbehu svätého Jozefa je fascinujúca jeho nevšedná veľkorysosť, otvorenosť srdca. Nie je stredom seba samého, ale, naopak, plne aktívne žije pre tých, ktorí sú od neho závislí. Mnohých možno dráždi, že nie je zobrazený ako vetchý starec. Lenže nikde nie je na to skutočný dôvod, že by taký nevyhnutne mal byť. Najväčšie obmedzenie je v našej hlave, ak je pre nás ťažké si predstaviť, aby silný a príťažlivý muž nezneužíval svoje najbližšie okolie pre seba. Dúfam, že sa mu páčil. Na fotografii, kde mu vo Vatikáne pri príležitosti ďakovnej púte za návštevu na Slovensku ukazujú fotografiu Šaštína, sa usmieva a živo gestikuluje. Pápež má svätého Jozefa v mimoriadnej osobnej úcte.
Foto: Jana Kollárová
Nedávno ste sa ale vrátili z Košíc, kde sa začína vaša výstava. Bolo to niečo špeciálne pre východ? Máte v Košiciach aj priateľov medzi tamojšími umelcami?
Áno, veľmi ma teší, keď môžem stretnúť ľudí, ktorí ma inšpirujú a pomáhajú mi vidieť a myslieť nanovo. A takýchto na východe Slovenska stretávam. V Kulturfabrik galérii Tabačka je až do 30. januára prístupná spoločná výstava viacerých umelcov venovaná téme znázorňovania posvätného s názvom Turbulencie sveta: súčasné sakrálne umenie. Mám tu vystavený malý obraz svätého Jozefa, ktorý doplňujú dve fotografie z minuloročného liturgického priestoru v Šaštíne. Na dvoch ďalších fotografiách je pôstne plátno Byť blízko pre Kostol sv. Jána Bosca v Bratislave-Trnávke. Na druhý deň po vernisáži bola spoločná debata o vzťahu umenia k sakrálnej téme. Dúfam, že ešte takéto alebo podobné stretnutia budú pokračovať na túto tému aj na iných miestach Slovenska.
Kde si vás možno pozrieť najbližšie? Na akých, pre vás významných, miestach máte už svoje diela?
Do nedele 8. januára 2023 sú vystavené dva moje obrazy vo viedenskom Dolnom Belvederi na medzinárodnej tematickej výstave Strom v umení (Grown). Dostala som viaceré pozitívne ohlasy na obraz Modrozelený Kristus, ktorý hneď v prvej miestnosti pôsobí veľmi vťahujúco. Druhý olej na plátne #StayHome 2 bol aj vybraný medzi tých zopár diel, ktoré mediálne reprezentujú celú veľkú výstavu o strome naprieč históriou a mnohovrstevnou symbolikou. Tento rok známa viedenská galéria Albertina vydala knihu Die Sammlung Chobot. Mapuje darovanú zbierku tejto inštitúcie galériou Chobot, s ktorou dlhoročne spolupracujem. Súčasťou je aj môj portrét rakúskej zberateľky a galeristky z roku 2004. Snažím sa, aby aj na menej mediálne exponovaných miestach našli diváci príjemné kvalitné dielo komunikujúce s prostredím, v ktorom sa nachádza. Na Nádvorí v Trnave môžete navštíviť svietiacu exteriérovú výstavu Madona s dieťaťom a Pokušenie nášho raja. Dojčiaca Madona alebo Adam a Eva tu z cyklu Zranených plátien budú svietiť nonstop až do Troch kráľov, teda do piatka 6. januára 2023. Navštíviť môžete tiež do 27. januára 2023 výstavu Najlepší slovenský obraz 2000–2022 v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave. Odo mňa sú tu tri oleje na plátne. Aj Roman Fecik Gallery aktuálne vystavuje niekoľko mojich obrazov na spoločnej vianočnej výstave a po jej skončení v januári tu otvoria moju samostatnú dvojvýstavu, teda zarovno aj v priestoroch ABC galérie na Baštovej.
Čítajte viac Dorota Sadovská: Prsty v Bratislave budú len mrholiť
To je celkom dosť príležitostí spoznať vašu tvorbu.
A ak by vám toto všetko nestačilo, stretnete moje práce aj v stálych zbierkach napríklad obraz svätého Sebastiána v Galérii mesta Bratislavy na Panskej ulici, svätú Kláru v Galérii Nedbalka alebo ďalšiu v Danubiane, video Zvliekanie z kože v Prvom múzeu intermédii III. v Považskej galérii umenia v Žiline alebo maľbu Načahujúceho sa anjela v Oravskej galérii, alebo naživo najnovšie aj dve kvalitné signované tlače v špeciálnej edícii Schmenitz galérie v Banskej Štiavnici. No neviem, či nie je takýto výpočet už aj trocha fádny, ako sa to výpočtom občas stáva.
Svet je rozbúrený, všetko sa mení, ale výtvarné umenie je určitá stopa v čase. O čom táto stopa svedčí?
O nás. Predovšetkým o tom, čo sme si v konkrétne prežívanom čase mysleli o sebe a o svete, lebo umenie nás konfrontuje s našimi predstavami. Aj s tými nepriznanými.
Ako budete sláviť Vianoce? Dnes ľudia prahnú po zážitkoch, po čom túžite vy?
Po stretnutiach. Teším sa najmä na stretnutia. Počas vianočných sviatkov je zaiste kľúčovým slovo blízkosť. Byť blízko predovšetkým tým najbližším, aj keď sme si ich nemuseli sami vybrať. Prijať ich blízkosť a ich samotných takých, akí sú. Bez podmienok. Začali sme rozhovor pápežom Františkom, a tak aj môžeme na záver spomenúť jeho výzvu spred pár dní, aby sme tento rok prežili skromnejšie Vianoce a čo ušetríme, darovali tým najzraniteľnejším, konkrétne by sme nemali zabúdať na Ukrajinu. A treba dodať, že najmä prostredníctvom overených charitatívnych organizácií, predovšetkým tých, čo sa touto činnosťou úspešne a transparentne zaoberajú už viacero rokov. Prajem všetkým čitateľom požehnané Vianoce a skutočnú radosť s tými, ktorí sú pri vás najbližšie!
Čítajte viac Dorota Sadovská pozýva medzi anjelov a svätých
