Začne Britské múzeum vracať artefakty? Zostalo by prázdne

Podľa prvých správ to vyzeralo tak, že Elginove mramory, ktoré sú súčasťou sochárskej výzdoby starovekého chrámu z aténskej Akropoly, by sa už čoskoro mohli vrátiť do rodného Grécka - aj keď nie natrvalo. O zmluve, ktorá by zabezpečila dlhodobú zápožičku časti týchto sôch, rokuje predseda správnej rady Britského múzea a exminister financií George Osborne a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Výmenou za Elginove mramory by Atény Britskému múzeu zapožičali niekoľko svojich starovekých artefaktov.

26.01.2023 08:00
Elginove mramory Foto:
Elginove mramory pochádzajúce z gréckej Akropoly, ktoré v súčasnosti vlastní Britské múzeum.
debata (4)

Získala ich Británia legálne?

Spor o mramory, ktoré tvoria asi polovicu 160-metrového vlysu kedysi zdobiaceho Parthenon, trvá už takmer 200 rokov. Do Veľkej Británie ich začiatkom 19. storočia priviezol vtedajší veľvyslanec Thomas Bruce, gróf z Elginu.

Získal ich na základe zmluvy s Osmanskou ríšou, ktorej bolo vtedy Grécko súčasťou. Podľa Atén ich Bruce z Grécka vyviezol nelegálne, Briti si myslia opak. Po tom, čo získalo Grécko v roku 1832 nezávislosť, začalo bojovať o návrat umeleckých diel zo zahraničia. Elginove mramory sú v súčasnosti vystavené v Britskom múzeu v Londýne.

„Verejne sme povedali, že aktívne hľadáme nové partnerstvo zahŕňajúce Parthenon s našimi priateľmi v Grécku a od začiatku nového roka prebiehajú konštruktívne diskusie,“ uviedlo Britské múzeum v oficiálnom vyhlásení.

Mitsotakis pred pár dňami poprel informácie viacerých médií o tom, že majú blízko k podpísaniu zmluvy. Dúfa však, že sa dohodu podarí uzavrieť po parlamentných voľbách, ktoré sa v Grécku uskutočnia v lete.

„Neočakávam okamžité výsledky. Pokiaľ nám Gréci dajú znovu dôveru, myslím si, že budeme môcť dosiahnuť tento cieľ po voľbách,“ uviedol premiér. Dá sa teda predpokladať, že tento argument použije ako súčasť svojej predvolebnej kampane.

Podpis zmluvy spor nevyrieši

Proti návratu sôch do ich domoviny je britská ministerka kultúry Michelle Donelanová. Podľa nej patria Británii, ktorá sa o ne doteraz starala a sprístupnila ich ľuďom z celého sveta. Navyše zdôraznila, že ak by sa mramory vrátili do Grécka, mohlo by to spustiť lavínu žiadostí z iných krajín o ďalšie artefakty nachádzajúce sa v britských múzeách.

„(George Osborne) v podstate nie je za to poslať ich naspäť. Nie je to jeho úmysel a neželá si to urobiť,“ povedala Donelanová o šéfovi Britského múzea. Ten rokovanie o mramoroch nekomentoval.

Podľa agentúry DPA sú momentálne rokovania na mŕtvom bode pre spory o tom, akým spôsobom by sa artefakty mali vrátiť do Atén. Britské múzeum navrhlo dlhodobú zápožičku, Grécko to ale odmieta, pretože by tým uznalo, že múzeum artefakty vlastní.

Atény s Parthenónom. Foto: SITA/AP, Petros Giannakouris
Grécko, Atény, Akropola, Akropolis, Parthenón Atény s Parthenónom.

„Na tomto fronte sa neuskutočnil žiadny nový posun. Vláda bude profesionálne a rešpektovaním všetkých parametrov tohto problému pokračovať v hľadaní najlepšieho možného výsledku s cieľom znovuzjednotiť parthenónske sochy,“ uviedol hovorca gréckej strany.

V minulosti bolo Britské múzeum jednoznačne proti zapožičaniu týchto sôch s tým, že by sa počas prepravy do Grécka mohli poškodiť. Keď následne v roku 2014 zapožičalo jednu z týchto sôch do petrohradskej Ermitáže, vtedajší grécky premiér Antonis Samaras to označil za provokáciu.

Ak by napokon aj došlo k dohode o zapožičaní sôch, spor by sa tým nevyriešil a Grécko by aj naďalej bojovalo o ich trvalé získanie. Britská legislatíva však bráni trvalému prevodu vlastníctva artefaktov v zbierkach múzea. Donelanová tento zákon zmeniť neplánuje.

Problém dekolonizácie múzeí

Postoj britskej ministerky kultúry považujú mnohí historici za nepochopenie kontextu celej situácie. Trend dekolonizácie múzeí sa postupne rozmáha po celom svete.

Ide o proces, počas ktorého by malo dôjsť nielen k návratu artefaktov z bývalých koloniálnych veľmocí do krajín pôvodu, ale aj k uznaniu, že následky kolonializmu pociťujeme dodnes. V roku 2021 sa Donelanovej nepáčilo, keď sa na univerzitách začalo hľadieť na históriu bývalého britského impéria kriticky. Podľa ministerky jednotliví vyučujúci vypustili z učebných osnov dôležité texty, čo považuje za cenzúru dejín.

Historička špecializujúca sa na Francúzsko 19. a 20. storočia Laura O’Brienová to však popiera a uvádza, že Donelanová nepochopila a skreslila koncept dekolonizácie.

SR Banská Bystrica SNP75 výročie oslavy BBX Čítajte viac Múzeum SNP získalo vyše troch miliónov eur na obnovu kultúrnych pamiatok

„Snahy dekolonizovať učebné osnovy sa nesnažia ‘vynechať časti, ktoré vnímame ako škvrny’. Sotva! Upozorňujú na otázky rasy, impéria, otroctva, kolonizácie a chcú diverzifikovať – nie cenzurovať! – hlasy zahrnuté v zoznamoch na čítanie.“

V roku 2019 vrátilo Manchesterské múzeum 43 posvätných obradných predmetov austrálskym domorodým komunitám. Podľa tohto vzoru by sa postupne mali vrátiť všetky artefakty, či už ide o ľudské pozostatky, sochy alebo šperky, do krajín ich pôvodu.

V takom prípade by si ale koloniálne veľmoci museli priznať skutočný vplyv, aký mala (a stále má) kolonizácia na zvyšok sveta. Ako však poukazujú viaceré „memečká“ na internete, ak by sa Britské múzeum jedného dňa rozhodlo vrátiť všetko, čo mu nepatrí, zostalo by celkom prázdne.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #múzeum #Atény #Britské múzeum