Čoraz viac sa hovorí o blízkom konci sveta. Vy sa v tvorbe zaoberáte aj víziami, horoskopmi, veštbami a symbolikou. Čo hovoria vaše znamenia – bude koniec, či nie?
Koniec sveta raz isto príde, ostatne ľudstvo si pravidelne určuje dátumy koncov sveta. Máte pravdu, že mám rád symboly, ale zverokruh som si nevybral kvôli horoskopom či astrológii, ako ju bežne chápeme, ale pre jeho silu. Zverokruh bol jednou z prvých časomier ľudstva a rozdeľoval oblohu na 12 pravidelných úsekov. Starí Babylončania podľa neho vypočítali dĺžku mesiaca ako približne 30-dňového úseku.
Čítajte viac Ako vidí dejiny výtvarník Matúš Maťátko. Maľuje Štúra, gorilu, leva aj živú fakľu
Slnko v tom čase na oblohe stálo oproti súhvezdiu znamenia, o ktorom dnes hovoríme ako o súčasti zverokruhu. Pre mňa je fascinujúce, že tieto symboly pretrvali tisícročia, režimy, krajiny, náboženstvá, že sa vlečú s nami globálne a je to jeden z faktorov, ktoré nás všetkých spájajú. Každý človek má nejaké znamenie. V dobe, keď sa nezhodneme na stále viacerých veciach a čelíme rôznym úskaliam ako populizmus, zvieratník symbolicky spája.
Foto: Dorota Holubová
Na vašej súčasnej výstave je vytvorené aj prostredie ateliéru. Môžu sa tam návštevníci s vami aj porozprávať?
Galéria 19 je úžasný priestor. Dom, v ktorom sa nachádza, bol pôvodne ateliérom architekta Friedricha Weinwurma. Som rád, že rodina galeristu Petra Piovarcsyho sa rozhodla tento priestor vrátiť takmer do pôvodnej podoby a spraviť z neho galériu. Ešte tam dokončujem posledné obrazy výstavy, veľkoformátové platónske telesá a je pravda, že si ma môžu ľudia prísť pozrieť pri práci. Zoznámil som sa tak už s niektorými. Je to veľmi prirodzený kontakt, divák vidí proces maľby, je to osobné.
Pozrite si znamenia horoskopu z výstavy Zodiak, ktoré výtvarník prezentuje v bratislavskej Galérii 19.
Vo svojej tvorbe uvažujete nad budúcnosťou, ale aj nad minulosťou. Čo vás vedie k týmto spätným komentárom? Máte rád históriu? Neskresľujete ju tým, že ju kreslíte?
Som veľkým fanúšikom histórie, to je jasné. Ako povedal rumunský filozof Mirceau Eliade – je ťažké orientovať sa v prítomnosti, lebo je v nej príliš veľa nevytriedeného. Čo je dôležité, to určia tí, ktorí definujú dejiny. Niekedy sa na to pozerám podobne. Pomáham zachytávať príbehy a udalosti. Prispievam tak k súboru diel, a teraz nemyslím len vizuálnych, ktoré nám budú môcť zanechať nejaký odkaz o tom, čo sa stalo. Je to pre mňa vášeň, ale I služba, ktorú vo svojom umení vnímam.
Čítajte viac Zverokruh vo farbách nočnej oblohy
Ako ste dospeli k svojej technike a čo mimoriadne vám umožňuje vyjadriť?
V podstate tvorím dvomi spôsobmi. Rýchlo a pomaly. Relatívne rýchla je maľba s akrylom. Je to nástroj, ktorý dobre slúži môjmu špecifickému štýlu. Asi to vychádza zo streetartu, ktorému som sa niekedy venoval. Vo veľmi pomalej línii tvorby sú moje drevoryty a linoryty. Mám pocit, že ľudia viac inklinujú práve k nim. Je v tom niečo materiálne, hmotné. V dobe digitálnej, v dobe, keď ilustrácie začína kresliť umelá inteligencia, je prirodzené, že ľudí stále pútajú tradičné techniky.
