Vyvolávajú vo vás tieto miesta rovno predstavy, alebo sú to spočiatku len pocity? Ako ich objavujete?
Keď sa v meste pohybujem, tak sa mi takéto miesta samy ukazujú. Je to aj tým, že ma zaujíma štruktúra mesta, dizajn a architektúra budov či priestranstiev. Môj otec je projektant a odmalička som tému architektúry a rozostavaných budov veľmi vnímala. Celý proces, od štúdie cez realizačný projekt po výstavbu a dokončenie budovy, je veľmi vzrušujúci.
A keď zbadám niečo nedokončené, prázdne, iné, tak ma to chytí. Pozerám sa na ten priestor a uvažujem, čím je zaujímavý, aké má zloženie, kde sa nachádza a ako ho môžem dotvoriť umeleckým výstupom, či už cez fotografiu, skicu, alebo maľbu. Moja aktuálna tvorba sa točí okolo mesta Šamorín.

Žijem tam a poznám aj jeho okolie – dunajské rameno, novú cyklotrasu či lokáciu kompy v Kyselici. Chcela som najprv zmapovať toto mesto a jeho perifériu. Prekvapilo ma, nečakala som, že tu bude taký počet zanedbaných častí, o ktoré už nie je záujem, a predsa si pýtajú zmenu, dokončenie.
Zmapujete aj Bratislavu a jej prázdne miesta?
Zaujímajú ma aj iné mestá, chcela by som porovnať takéto plochy v rôznych lokalitách. Či je ich štruktúra iná, či sa nachádzajú iba na okraji mesta, alebo aj inde. Určite sa budem venovať aj Bratislave, je to veľké lokácia s množstvom podobných miest.

Kedy ste sa začali zaoberať touto témou? Priviedol vás k nej profesionálny záujem alebo nemáte rada prázdne miesta?
Bolo to na prednáškach pre magistrov fotografie Mestský priestor, ktorý viedla Dominika Ličková. Vtedy sa mi dostala do rúk kniha českej architektky, urbanistky a teoretičky Anny Háblovej Nemísta měst (Opomíjená, pomíjivá a míjená místa měst).
Práve pri fotografii, kde som sa musela sústrediť na daný výsek, ktorý som išla fotiť, mi prišlo na um pokračovať s témou ďalej, čiže v ateliéri profesora Ivana Csudaia. Tam som skúšala zachytiť odfotené aj cez abstraktnú maľbu.