Foto: Archív Dušana Juneka
Zdá sa, že to bolo nedávno, ale uplynulo už vyše tridsať rokov, čo sme sa s Dušanom Junekom stretli na vernisáži jeho tvorby vo vtedajšej Sieni Laca Novomeského. Bola to významná chvíľa, lebo výstavu v Bratislave mohol usporiadať po dlhých osemnástich rokoch zákazu. Sám o tom hovorí: „Bolo to, ako keby som sa vynoril z hlbín, ako keby som sa nadýchol čerstvého vzduchu. Verejne som totiž ako tvorca neexistoval a zrazu prišla nádej, že po predlhej dobe ma čakajú trochu lepšie časy.“
Výstava to bola teda zlomová, lebo vrátila do života aj jeho tvorbu z obdobia pred rokom 1968, na ktorú však aj tak nikto nezabudol. Čitatelia totiž milovali Junekove a Vanekove karikatúry, ktoré sa objavovali každý deň. Robili náladu, cibrili um a podnecovali zmeny. Ľudia sa o nich rozprávali. Pýtam sa Dušana Juneka, ako to vlastne stíhali a či sa aj nebáli, lebo nebolo vyhraté.
Čítajte viac Dušan Junek: Kultúrne radosti leta sú príjemnejšie, lenivejšie
„Ten princíp bol podobný tomu, čo robí dnes Shooty,“ vysvetľuje Junek. „Denne sme, ja i Marián, reagovali na udalosti tej doby, ale na rozdiel od situácie dnešných karikaturistov bola naša tvorba vtedy dosť veľké riziko. Časy boli značne turbulentné, ale verili sme, že bude lepšie. Optimizmus však vystriedal tvrdý realizmus – cez noc prišli tanky, tisíce vojakov spriatelených krajín, a krátkej rozprávke bol koniec. Nastali dlhé časy všemožných zákazov, ktoré mňa ani Mariána neminuli.“
Na svet nezanevrel
V tých časoch ešte neexistoval internet, kresby sa museli do redakcie nosiť každý deň a keď si chcel Junek urobiť pauzu, šéfredaktor Smeny Gavril Gryzlov mu povedal: „Nebláznite, to si nemôže redakcia dovoliť, veď je hromada ľudí, ktorí v Smene hľadajú ako prvé vaše karikatúry!“
Výtvarník Dušan Junek je známy najmä vďaka svojim karikatúram.
Bolo to pred 55 rokmi, Junek mal vtedy dvadsaťpäť. Získal si meno, mal výborný nástup, ale vývoj všetko zmrazil. Po roku 1968 si kritickú tvorbu Junek aj Vanek odskákali. Niekedy som rozmýšľala, či sa necítili zradení aj fanúšikmi. Nehnevali sa na celý svet? Ako Junek žil: „To prežívanie nebolo práve príjemné. Z existenčný dôvodov som sa musel odsťahovať z Bratislavy a nasledovali roky tvorby, ktorá nemala šancu na žiadnu verejnú prezentáciu či publicitu, nemohla sa dostať k ľuďom, pre ktorých bola tvorená. Plnila len moje šuplíky. Fanúšikovia ma nezradili, tak som to nechápal. Však aj oni boli zradení okupáciou a tým, čo nasledovalo.“
Čítajte viac Dobrý plagát je vždy za niečo angažovaný
Dušan Junek je všestranným umelcom. Okrem karikatúr sa vždy venoval grafickému dizajnu, ako aj teoretickým otázkam v oblasti vizuálnych komunikácií. Zaoberal sa grafickou firemnou identitou, vytvoril známe logá či značky. „Ich uplatnenie v podobe komplexného firemného dizajnu vtedy u nás vôbec neexistovalo,“ spomína. „Bolo to dobré rozhodnutie, lebo po roku 1989 mi tieto znalosti prišli vhod a moje projekty tohto druhu boli úspešné.“
Humor je esperanto
V súčasnosti sa Dušan Junek prehrabáva v archíve svojej šesťdesiatročnej tvorby. Nachádza dôkazy, že aj napriek životným peripetiám mal dosť energie na tvorbu a oceňovali ho: „Keď robí človek niečo rád, dosť ťažko sa to robí úplne zle. Takže – niečo sa podarilo a ocenili to aj iní. Mňa teší, že to boli odborníci znalí veci. Charakteristickou črtou mojich prác je podľa nich grafická skratka a humor. Je zaujímavé, že práve tieto prvky v mojich divadelných plagátoch pre Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo či ďalšie inštitúcie priniesli ocenenia zo sveta. V krajinách s veľmi rozdielnou kultúrou i mentalitou humor a znak oslovili rovnako. Či už to boli Japonci, Francúzi, Mexičania, Američania atď. Humor je skrátka dokonalým esperantom, ktorému rozumejú všetci.“
K jubileu Dušana Juneka vyjde monografia, v ktorej bude toto všetko obsiahnuté. Jeho život sa začal počas druhej svetovej vojny a teraz má nablízku vojnu aktuálnu. „Človek si nevyberie, v akej dobe bude žiť, mal by si však vybrať, ako v nej bude žiť a tvoriť. Ja som si vybral. Ako? Pripravovaná monografia by mala byť odpoveďou.“ A ako sa javí celá Junekova generácia? Boli jej snaženia márne alebo niečo významné urobila?
Čítajte viac Božena Plocháňová nakreslila Danku a Janku, Opice z našej police i karikatúry do Roháča
"Nemôžem hovoriť za generáciu, to by bola prílišná trúfalosť. Už aj preto, že generácie sú zastúpené vždy rôznymi jednotlivcami, z ktorých sa niektorí snažia a iní sa len vezú. Je nepochybné, že sú medzi nami mimoriadni ľudia, ktorí svojimi výsledkami obohatili nás všetkých. Ja som sa snažil byť aktívnym, lebo ma tvorba a všetko okolo nej bavilo. A ak vyvoláva v zopár ľuďoch odozvu, potom mala význam a zmysel.“
Manželka Dušana Juneka Věruna Melčáková je tiež výtvarníčka a ich dcéra Andrea je aj v zahraničí známa fotografka, ktorá robí zaujímavé projekty. Dušan Junek hovorí, že sa teší zo života, ale najmä z toho, že sa dožili s manželkou slobodnejších čias, v ktorých sa môžu deliť o radosť z tvorby s ostatnými.
