Umenie kľučkovať
Našťastie, umenie je vždy silnejšie než direktívy, a tak aj počas éry socialistického realizmu vzniklo mnoho hodnotných diel a po umelcoch, ktorým pripadlo tvoriť v tom období, nezostala čierna diera. Bolo to aj vďaka súdržnosti v profesii, v publiku (žartom by sa dalo povedať, že išlo o umenie kľučkovať), vďaka vzdelanosti kritiky a aj vďaka tomu, že si umelci, hoci žili v totalite, zachovali svoju tvár a výtvarnú osobitosť. Ukazuje sa to naplno vlastne až teraz, po rokoch, keď sú ich diela stále viac uznávané a majú čo povedať.
Niektorí výtvarníci robili namiesto socialistického realizmu magický a boli za to „popoťahovaní“, ako sa vtedy hovorilo. Napríklad aj Albín Brunovský, ktorého tvorba uvádzala primitívnejších (ideologicky horlivých) hodnotiteľov do rozpakov a možno až k hnevu.
Nerozumeli jej, a tak ju chceli radšej obmedziť. Podobne pôsobili aj zvláštne obrazy maliara Michala Jakabčica. Ten priemerného diváka svojou tvorbou dráždil, lebo inak to bol človek ľudový, veselý, zdal sa jednoduchý, a tak mnohých svojím vnútorným svetom miatol.
Čítajte viac Hrsť spomienok na Albína Brunovského. Z pera Ľubomíra Feldeka
Dnes sa výtvarné umenie rozvetvilo všetkými smermi, je mnohoraké. Pracuje rôznymi prostriedkami a delenie na realistické a fantazijné by už dnes nestačilo. Jedným z odvetví stále zostáva magickosť a jej význam ešte ako keby stúpal. V dnešnom svete totiž stále viac panuje vecnosť, realita, skratky, znaky, signály, účelovosť, stále sa niečo deklamuje a komentuje.
Intímny svet umelca už nie je až taký dôležitý ani pre samotného tvorcu. Inšpiruje ho skôr to, čo sa deje naokolo, reaguje na vonkajšie podnety. O to vzácnejšie sú exkurzy do jedinečného sveta, ktorý umelec tvorí podľa svojej duše.
Siedmi výtvarníci tohto druhu sa ocitli v knihe Jiřiny Diváckej Čas v súvislostiach. Ide o rozprávanie o dielach a osobnostiach výtvarníkov rôznych generácií, ale príbuzného zamerania, ktoré autorka nazvala slovenský magický realizmus.
Foto: Danubiana
Samotné slovné spojenie magický realizmus sa viaže na Márquezovu knihu Sto rokov samoty, ktorá bola aj u nás uznávaná, ale samotný termín spôsobu písania a videnia sveta sa stal strašiakom. To teraz bude magický realizmus konkurovať socialistickému?
Bolo to kocúrkovské, ale v praxi dosť náročné a Albín Brunovský sa stal terčom útokov, lebo práve v tomto duchu tvoril. Len vďaka „tichej dohode“ spriaznených duší mohol pokračovať.
Sedem magických
V spomínanej monografii Čas v súvislostiach sú kapitoly o starších aj mladých autoroch tohto umeleckého zamerania: Martin Augustín, Albín Brunovský, Marta Chabadová, Michal Jakabčic, Běla Kolčáková, Katarína Vavrová a Viera Žilinčanová. Úvodné slovo má Naďa Vokušová a všetky kapitoly sú publikované aj v angličtine.
Čas v súvislostiach prezentujú špičkoví slovenskí umelci, z ktorých štyria ešte tvoria a traja – Brunovský, Jakabčic a Žilinčanová – sú už históriou. Našťastie, autorka publikácie Jiřina Divácka (je umeleckou riaditeľkou D+Gallery Praha) poňala všetky osobnosti v celej šírke, približuje ich príbehy a dielo aktuálne a živo. Dobre umelcov pozná, niektorých aj osobne, takže rozprávanie je odborne zasvätené, ale aj veľmi ľudské.
Napríklad píše aj o tom, aká bola Viera Žilinčanová sympatická a pôvabná. Preslávila sa ako maliarka hudby a prírody, tieto motívy sa na jej obrazoch aj prelínali. Koncerty v nočnom lese, obliny hudobných nástrojov a ženského tela, tiché more a tajomné torzá, svet snenia a myslenia.
Čítajte viac Výtvarník Matúš Maťátko: Znamenia zverokruhu prežili všetky režimy
Tiež si ju tak pamätám: Viera Žilinčanová bola aristokratkou maliarskeho plátna a bola to noblesná osobnosť aj v skutočnom živote – pochádzala z takzvanej dobrej bratislavskej rodiny, kým jej manžel Michal Jakabčic bol junák z Klenovca.
Ona bola usmievavá gymnastka s baletnou chôdzou, vlasy mala vyčesané do venčeka z vrkočov, on jej pravý opak, ale tiež so zmyslom pre humor a originalitu. Ona bola veľmi pracovitá, prívetivá, s bohatým vnútorným životom, obrnená voči všednosti a vonkajším vplyvom. Táto dvojica by bola na román.
Kým Vierka sa na svoje obrazy podobala, v Miškovom prípade to bolo úplne inak. Nikto by nepovedal, keď sa na tohto umelca (s huncútskym pohľadom, večne v pohybe, s cigaretou a vo flanelovej košeli) pozrel, že bude maľovať tak zvláštne a tajomne.
Foto: Juraj Štefanovič
Samozrejme, medzi vzhľadom výtvarníka a jeho dielom nie je nejaká priama úmera, no v Jakabčicovom prípade si to priam odporovalo. Vyzeral bezproblémovo, prosto, a maľoval taký komplikovaný svet!
O Kataríne Vavrovej a Martinovi Augustínovi, ktorí sú tiež v tejto knihe zastúpení, netreba veľa hovoriť, tí sú práve na vrchole úspechu, ich diela sú známe aj cez knihy. Martin Augustín vytvoril napríklad tandem s Kamilom Peterajom a vydávajú exkluzívne bestsellery, ilustrácie Kataríny Vavrovej pozná verejnosť aj z veľkých výstav.
Ďalšia umelkyňa v Diváckej výbere je Marta Chabadová, ktorá fascinujúco maľuje zaujatie zvláštnymi okamihmi. Z jej obrazov na človeka magicky, až omračujúco, ale príjemne, pôsobí masa prírody. Hory, more, sneh, nebo, ale aj rôzne symboly. Jej diela sú plné tajomných signálov a hlboko skrytého života.
Čítajte viac Ako Karol Polák vtipkoval o rozdelení Česko-Slovenska
Ovláda všetky odtiene bielej, sedí jej zimná krajina, ale najnovšie – a je to už aj v knihe – rozkrýva prírodné štruktúry a svoj pohľad vnára ešte hlbšie do tajomstiev prírody, dešifruje jej fungovanie. Siedma maliarka v knihe je Běla Kolčáková, ktorá sa narodila v roku 1937 a pochádza z Prahy. Je to skvelá rozprávačka len naznačených príbehov.
Jej postavy sa stretajú pri malých stolíkoch, vietor im dvíha vlasy, niektoré majú krídla. Obklopujú ich šachovnice a prázdne stoličky. Kto je na ťahu? Kto odišiel? Autorka vtiahne diváka do diania, ktoré je celkom mimo reality.
Všetci títo umelci vytvorili svety, ktoré sú v istých chvíľach pôsobivejšie než ten ozajstný. Skrátka, autorka Jiřina Divácka si vybrala výbornú partiu umelcov, ktorí dokladajú, že slovenský magický realizmus nie je iba predstava, ale krásna a vyzývavá realita.
