„Nikdy neuznáme vlastníctvo, právne vlastníctvo, týchto sôch Britským múzeám,“ povedal agentúre AP Mitsotakis. Grécky premiér tiež odmietol, že by sa artefakty mohli vrátiť do Grécka ako zápožička. „Musíme byť konštruktívni a inovatívni, aby bolo nájdené riešenie,“ dodal Mitsotakis.
Grécky premiér nechcel komentovať jednanie s vedením britskej múzejnej inštitúcie. Vo februári médiá informovali, že rozhovory výrazne pokročili, a dohoda o pamiatkach z Parthenónu by mohla byť čoskoro uzavretá. Mitsotakis ale teraz AP povedal iba to, že sa pracuje na riešení, ktoré by uspokojilo obe strany.

Jednania o sochách a ďalších starogréckych artefaktoch boli podľa premiéra pozastavené počas kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 21. mája. Mitsotakis už predtým uviedol, že ak dostane šancu viesť vládu v ďalšom volebnom období, bude sa snažiť, aby sa artefakty v nadchádzajúcich štyroch rokoch vrátili do Atén.
Časti chrámu na aténskej akropole sa nachádzajú aj v množstve ďalších európskych múzeí a Grécko sa snaží aj o ich návrat. Jedná o tom napríklad s Viedňou.

Sochy a ďalšie časti Parthenónu vyviezol z Atén na začiatku 19. storočia vtedajší britský veľvyslanec v Carihrade (dnešný Istanbul) Thomas Bruce, gróf z Elginu. Tvrdil, že k tomu dostal povolenie úradov Osmanskej ríše, pod ktoré vtedy grécka metropola spadala. Podľa Grécka k tomu ale neexistujú dokumenty.
Samotné Grécko navyše považovalo Osmanskú ríšu za okupačnú mocnosť, ktorej nadvlády sa zbavilo vo vojne o nezávislosť v roku 1829. Britské múzeum uvádza, že artefakty získalo legálne.