Práve v roku 1939 dostali všetci Židia žijúci v Nemecku príkaz odovzdať všetko rodinné striebro v záložniach po celej krajine na základe ďalšieho zo zákonov, ktoré ich mali ponížiť, potrestať a vykázať na okraj spoločnosti. To, čo sa začalo v roku 1933 po nástupe nacistov k moci ako diskriminácia a prenasledovanie, skončilo zavraždením šiestich miliónov európskych Židov a príslušníkov ďalších národností a menšín počas holokaustu.
Weniger, ktorý pracuje v mníchovskom múzeu ako kurátor, dohliada na reštitúcie a dal si za úlohu vystopovať čo možno najviac potomkov pôvodných majiteľov striebra. „Tieto strieborné predmety zozbierané v záložniach sú často jedinou hmotnou pripomienkou životov, ktoré vymazal holokaust. Preto je naozaj dôležité tie rodiny vypátrať a predmety im vrátiť,“ povedal Weniger v rozhovore s AP, keď práve v dielni predstavoval niektoré z vecí, ktoré vrátanie ešte len čaká.
Čítajte viac Stihneme do 20 rokov opraviť všetky pamiatky? A kedy bude otvorená Krásna Hôrka?
Tisíce kusov striebra konfiškovaných Židom boli roztavené na zhruba 135 ton cenného kovu, ktorý bol potom využitý na podporu vojnových snáh Nemecka. V niekoľkých múzeách však stovky strieborných predmetov zostali – od šabatových svietnikov cez kidušové poháre až po lyžice. Niektoré sa vrátili v 50. a 60. rokoch minulého storočia preživším holokaustu, ktorí sami aktívne hľadali svoj majetok. Mnohí majitelia ale počas vojny zahynuli alebo sa na úteku pred nacistami uchýlili do zahraničia.
„Dve tretiny posledných majiteľov neprežili šoa,“ rekapituluje Weniger. Navzdory tomu sa mu ale vďaka detektívnej práci, odhodlaniu a hlbokej znalosti histórie podarilo vrátiť potomkom pôvodných majiteľov okolo 50 predmetov. A je presvedčený, že pri zvyšku sa mu to podarí do konca roka.
Jeho pátranie spravidla začína u identity pôvodných majiteľov. Zažltnuté nálepky na mnohých predmetoch mu v tom výrazne pomáhajú, pretože nimi kedysi záložne veci označovali. Nemecká posadnutosť byrokraciou a poriadkom sa tentokrát hodí, pretože čísla z nálepiek sa dajú spárovať s 80 rokov starými dokumentmi, v ktorých figurujú mená tých, ktorí striebro odovzdali.
Čítajte viac Zomrel Žid, ktorý si zachránil život v službách nacistov. A tlmočil Stalinovmu synovi
Keď má Weniger meno, začne pátrať v nekrológoch a genealogických databázach s nádejou, že objaví vzdialených príbuzných alebo priamych potomkov. „Postupujete od generácie ku generácii a skončíte pri telefónnom zozname, LinkedIne, Facebooku, Instagrame alebo s e-mailovou adresou, ktorá patrí niekomu z ďalšej generácie danej rodiny,“ vysvetľuje bádateľ.
Kurátorovi záleží na tom, aby veci rodinám vždy osobne doručil. Tento rok kvôli tomu cestoval do USA a nedávno tiež do Izraela, kam viezol 19 predmetov.
V Izraeli sa stretol okrem iného s Hilou Gutmannovou a jej 86-ročným otcom Benjaminom Gutmannom, aby im odovzdal strieborný pohár. Ten zrejme používali pri sviatkoch na požehnanie vína Benjaminovi prarodičia z Bavorska Salomon a Karolina, ktorí zahynuli počas vojny vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
Čítajte viac Banka lásky po požiari v Štiavnici vstáva z popola. Majitelia ohlásili, kedy opäť otvoria
„Cítili sme sa všelijako, keď sme ten pohár dostali späť,“ hovorí Hila Gutmannová. „Pretože vieme, že to je to jediné, čo po nich zostalo,“ dodáva.
Z Nemecka sa ale podarilo uprchnúť synovi Gutmannových, ktorý odišiel do Palestíny. Rodina sa teraz navzdory bolestným spomienkam chystá vrátený pohár použiť pri oslavách židovského nového roku, pri ktorom sa s príbuznými stretnú v septembri.
Pre Wenigera majú len slová chvály. „Pracuje na tom s veľkým nasadením. A zaobchádza s tými predmetmi s obrovskou starostlivosťou – ako keby boli posvätné,“ hovoria.
