Vlk je častým námetom historického umenia. Stával sa súčasťou obrazových alegórií aj žánrových lesných či poľovníckych výjavov, jeho miesto v našej kultúre však siaha oveľa ďalej – do rozprávok, mytológie či dokonca do prísloví a slovných hračiek ako človek človeku vlkom, zvlčiť sa a pod. Povesť tohto zvieraťa vyrastá z dávneho rozdelenia sveta na vnútorný, „náš“ a vonkajší „cudzí“ okruh, kultúru a divočinu, osadu a les, v ktorých platia odlišné zákonitosti a sú jeden pre druhého ohrozením. Vlk, predstavujúci potenciálne nebezpečenstvo pre človeka, ktorý sa ocitne na jeho území a získal imidž krutého, zákerného zabijaka.
Čítajte viac Paštékovej zdivočený pes
Výstava okrem historických súvislostí hľadá napojenie i na samotný priestor. Podľa historickej teórie, založenej na erbe v rytierskej sále i dobových úpravách, sa totiž predpokladá, že pôvodne parížovská kúria mohla v 15. storočí slúžiť aj ako poľovnícky zámoček Korvínovcov. Na to mala výhodnú polohu v kraji lesov a hôr, kde na seba naráža divoká príroda a civilizácia. Táto hraničnosť sa na severe Slovenska do istej miery zachovala.
Navyše vlk sa postupne navracia do našej prírody a my na neho nie sme zvyknutí. Možno narúša priestor, ktorí sme počas posledných 200 rokov plne zabrali. Sme voči vlkovi spravodliví, alebo sa k nemu správame akoby bol človek vlku vlkom? Na túto otázku výstava neposkytne odpovede, ale necháva priestor na zamyslenie.
Vystavujúci autori: Robert Bielik, Lenka Černota, Ivana Mojšová, Oľga Paštéková, Jarmila Sabová Džuppová, Ľubomíra Chylová Sekerášová a Pavol Truben.
