Nad výstavou Art brut v krajinách V4 prevzala záštitu prezidentka SR Zuzana Čaputová. Prečo bol pre vás – aj pre ňu – tento projekt dôležitý?
Oslovili ma ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú výtvarnej tvorbe s ľuďmi trpiacimi psychickými ochoreniami. A túto náročnú prácu robia skutočne nezištne! Predovšetkým je to Vladimír Kordoš, Dušan Nágel, Antonín Krejčíř, Eva Janíková, ale oni do projektu zapojili aj ďalších kolegov z krajín V4. Hoci som výstavu do plánu našej galérie zaradil ja, toto sú ľudia (i ďalší okolo nich), ktorí sa problematike roky bytostne venovali. Viem si predstaviť, koľko žiadostí o prevzatie záštity nad nejakým podujatím musí pani prezidentka dostávať. Tým, že sa rozhodla prijať, významne podporila mnohých pacientov, ktorí sú obdarení nevšedným výtvarným nadaním.
Pozrite si obrazy z výstavy v Galérii Slovenského rozhlasu.
Zaujímavé je, že ste pripravili výstavu aj so zahraničným zastúpením. Malo neškolené umenie v krajinách visegrádskej štvorky (V4) iný vývoj než na Západe či v iných kultúrach?
Pochybujem, že by niekto vedel rozlíšiť, ktoré diela pochádzajú z ktorej psychiatrickej liečebne, i keď, samozrejme, aj viacerí neškolení autori majú svoj rukopis. Je však pravdou, že v západných krajinách sa tejto problematike venovalo omnoho viac pozorností a existujú tam mnohé špecializované galérie insitného umenia.
Čítajte viac Svet outsiderov – fascinujúce umenie obyčajných ľudíU nás sa venoval insitnému umeniu Štefan Tkáč, ktorý v roku 1965 založil v SNG kabinet insitného umenia a organizoval medzinárodné Trienále insitného umenia. Staviate na jeho odkaze?
Jeho odkaz je mimoriadne dôležitý a stále aktuálny. Rovnako intenzívne sa tejto problematike v Slovenskej národnej galérii venovala aj Katarína Čierna. Slovenská národná galéria má aj pomerne rozsiahlu medzinárodnú zbierku insitného umenia, viac ako 1 700 diel.
Priblížme čitateľom samotný pojem Art brut, ktorý sa používa dnes a je aj v názve aktuálnej výstavy. Kedy bolo neškolené umenie takto pomenované a kedy sa ním začali zaoberať teoretici či umelci?
Termín naivné umenie sa v teórii výtvarnej kritiky objavil prvýkrát v roku 1908 v Apollinairovej práci v Revue des Lettres et des Arts. Autorom pojmu Art brut bol významný umelec Jean Dubuffet, ktorý spolu s Antoni Tàpiesom a André Bretonom založili v roku 1945 Spoločnosť pre pôvodné umenie.
Kedy ste sa k tejto téme dostali vy?
Musím povedať, že špeciálne som sa oblasti Art brut nevenoval. Mimoriadne ma však oslovila výstava Výtvarná tvorba duševne chorých, ktorú som mal možnosť vidieť v Galérii mesta Prahy v roku 2009. Predstavovala výber zo zbierky švajčiarskeho psychiatra Hansa Prinzhorna, ktorý v 20. rokoch pôsobil na psychiatrickej klinike v Heidelbergu. Okrem psychiatrického vzdelania bol aj absolventom univerzitného štúdia dejín umenia. Nielen pracoval s pacientmi v tejto oblasti, ale vybudoval aj rozsiahlu zbierku diel z rôznych európskych psychiatrických liečební.
Ktorý smer v tomto druhu umenia je pre vás najzaujímavejší? Ako je výstava koncipovaná? Má veľa kurátorov – znamená to osobitý prístup ku každému autorovi?
Na tejto výstave je ťažké hovoriť o nejakých smeroch. Každý autor je individuálny. Výber robili kurátori jednotlivých krajín, ktorí najlepšie poznajú autorov, s mnohými spolupracujú dlhé roky. Nie je výnimkou, že sa veľmi zblížili aj po ľudskej stránke. Iný je, samozrejme, pohľad samotného psychiatra a iný výtvarníka, ktorý s nimi pracuje svojím profesionálnym výtvarným spôsobom. Viac o takejto spolupráci sa môžu návštevníci dozvedieť aj na pripravovanej prednáške o prepojení klienta s odborným lektorom, ktorá bude v Galérii Slovenského rozhlasu 13. septembra o 17.00 hodine. V zásade sme sa však dohodli, že budeme prezentovať tie výtvarne najzaujímavejšie práce.
Nebudú niektorí diváci výstavou aj šokovaní?
Mnohé diela sú nesmierne silné, ukazujú nám zvláštny vnútorný svet, často sú to obrazy plné úzkosti, nepokoja, ale aj hľadania harmónie. Ak by boli niektorí diváci prekvapení z toho, aké úžasné diela vedia vytvoriť aj profesionálne neškolení ľudia, trpiaci psychickými problémami, budem len rád.