Presný názov však autor svojej kolekcii nedal a nepomenovaná výstava vzbudzuje o to väčšiu zvedavosť: Čo sa skrýva za otvorenou témou expozície?
Sám Ašot Haas vysvetľuje, že nechce názvom ohraničovať svoje zámery a ani obmedzovať divákovu fantáziu. Každý si môže túto kolekciu pomenovať sám, ale autor zároveň zdôrazňuje, že to nie je iba hra. Jednotiaci názov nehľadal, lebo výstava nemá spoločného menovateľa. Jednotlivé diela či bloky, ktoré vystavuje, sa odlišujú. Nechce ich zámerne spájať názvom.
Sú to objekty, ktoré pripomínajú kovové terče, reliéfne plochy, ktoré možno vnímať ako odkazy na starobylé umenie, ale aj ako celkom moderné znaky. Pôsobia ako z kovu, ale výtvarník vysvetľuje, že materiál, ktorý používa, nie je pravým kovom, len tak vyzerá. Niekedy pôsobí priam ako zlato. Použil ho aj na tieto exponáty?
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Prezentujem na výstave diela, ktoré vznikli za posledných päť rokov,“ hovorí Haas. „Je to prierez mojou autorskou tvorbou za posledné obdobie. Diváci spoznajú rôzne autorské technológie, ktoré používam. Na tejto výstave pravé zlato nemám, ale pracujem aj s ním. Momentálne zhodou okolností realizujem 12 sôch z 24-karátového zlata. Efekt zlata sa však dá dosiahnuť aj inak, a také diela vystavujem v Tower 5.“
Tým, že Haas študoval sklo, má v rukách veľmi tvárny a inšpirujúci materiál, ktorý ho naučil používať rôzne technológie. „Sklo je jeden z najkomplexnejších materiálov, ktorý ponúka rôzne postupy. Rád pracujem napríklad s reflexom, a to aj pri iných materiáloch. Efekt dosahujem nastriekaním kovu na plátno. Hoci to na prvý pohľad pripomína kov, v skutočnosti je to pokovované plátno.“
Aj do týchto zdanlivo kovovo chladných objektov sa zmestí príbeh. Jedna zo zlatých plôch na obraze pripomína napríklad hviezdne nebo. Je to zámer, optická hra alebo sleduje autor iný cieľ? „Je to zložitejšie. Ide o projekt simulácie pixelu v priestore. Okolo nás sú častice, ktoré voľným okom nevnímame, no rôzne skenery ich vedia rozoznať a zachytiť. Ja ich potom zrkadlím, hrám sa s perspektívou, šponujem to. Vzniká tak reliéfna maľba na plátne.“
Je to trocha zložité pochopiť, ale určite zaujímavé. A zaujímavé je aj hľadať toto zázemie v dielach, odhaľovať ich genézu. Zdá sa, že Ašot Haas je vlastne vynálezca. Však ho učil napríklad dizajnér lietajúceho auta Štefan Klein. Čo ho vlastne naučil a kam to chce umelec dotiahnuť?
„Na VŠVU som bol nedočkavý študent, snažil som sa získať čo najviac informácií, preto som študoval hneď v štyroch ateliéroch: priemyselný dizajn, transport dizajn, sochu, objekt, inštaláciu a sklo u Juraja Gavulu.“ V mojej tvorbe vidieť experimentovanie a prepájanie materiálov, pohybujem sa na hranici výtvarného umenia a dizajnu, pracujem aj s kybernetikou. To mi vyhovuje."
S takýmto programom to musí vyjsť! U návštevníka tejto výstavy určite. Svieti to tam, bliká, reliéfne maľby nutkajú na dotyk. Autor dal do nich okrem moderných technológií aj kus zo svojej srdečnosti. Ašot Haas sa narodil v Moskve (1981), otec je Armén, mama Ruska. Od roku 1989 žijú Haasovci na Slovensku.
