Mgr. Jozef Hudec, PhD. sa v prednáške „Ako hlboko ešte pôjdeme? Tell el-Retábí 2023“ zameria na aktuálne výsledky slovenskej časti poľsko-slovenského egyptologického a archeologického výskumu v egyptskom Tell el-Retábí, ktoré výrazne menia pohľad na usporiadanie pevnosti Ramessa III. Pevnosť je predmetom výskumu slovenských egyptológov už viac ako 10 rokov.
Práca výskumníkov sa sústredila do priestoru pozdĺž starej asfaltovej cesty popri telle. Napriek hyperflexibilite plánovania boli výsledky vykopávok veľmi zaujímavé a prínosné. „Na juhu skúmanej plochy sme nadviazali na výskum zo sezóny 2015. K Čiernemu domu tak pribudli ďalšie architektúry „cez ulicu“. Plánovaný počet odkrytých hrobov sme síce nesplnili, ale objavili sme hrob kravy. Narazili sme tiež na situácie, ktoré podstatne menia pohľad na usporiadanie vonkajšej obrany pevností – na hlbokú priekopu a torzo ďalšej hradby,“ popisuje výskum archeológ Jozef Hudec. Viac sa dozvedia záujemcovia na samotnej prednáške v piatok 19. januára.
Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Foto: Nadácia Aigyptos
Pivo v starovekom Egypte
Témou nasledujúcej prednášky, ktorá sa uskutoční už 26. januára je pivo. Dejiny zlatého moku v starovekom Egypte poslucháčom predstaví Mgr. Katarína Arias, Ph.D.
„Pivo patrilo spolu s chlebom medzi základné potraviny starovekého Egypta a nie je prekvapením, že práve z Egypta poznáme zatiaľ najstaršie známe doklady výroby piva. Na prednáške si povieme o týchto najstarších „pivovaroch“ sveta, doložených napríklad na lokalitách v Hierakonpolide, Tell el-Farcha a Abyde. Egypt je jedinečný tým, že z reliéfov v hrobkách poznáme i postup výroby a my si ukážeme, ako sa vyvíjala výroba, vzťah k pivu a jeho rôznorodé doklady ako na výzdobe, tak i v materiálnej kultúre od najstarších dôb po Novú ríšu. Taktiež sa dozviete, aké bolo zloženie staroegyptského piva a či si na ňom dnes môžete vďaka pokusom experimentálnej archeológie stále pochutnať,“ približuje Nadácia Aigyptos.
Mgr. Katarína Arias, Ph.D. vyštudovala egyptológiu, klasickú archeológiu a dejiny a kultúru islamských zemí na Filozofické fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, s doktorátom z egyptológie. Od roku 2007 pôsobí ako vedecký pracovník na Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta, so špecializáciu na vývoj keramiky v 3. tisícročí. V Egypte sa pravidelne zúčastňuje archeologických výskumov, a to nielen v Abusíre, ale i v Tell Edfu (americká misia), Abu Ghurábe (talianska misia) a Záwijet Sultáne (nemecká misia). Od roku 2016 je jednou z redaktoriek Pražských egyptologických štúdií.
Februárové prednášky Nadácie Aigyptos sa zamerajú na staroegyptskú ľúbostnú poéziu, ktorá prvý raz vyšla aj v slovenčine a ukážu vstupnú bránu Naukratis, kadiaľ Gréci privážali do Egypta striebro, víno, olej, keramiku a odvážali obilie, plátno, papyrus, nátron a ďalší tovar. Pri ďalších stretnutiach egyptológovia otvoria témy o striebre, o civilizácii bez miest či o starých predstavách o posmrtnom živote.
