Danubiana láka na Picassa aj na obrazy maľované tabletkami na zmiernenie Alzheimera

Až do 2. júna možno ešte v bratislavskej Danubiane navštíviť kvarteto vynikajúcich výstav. Najväčšia z nich sa volá Homo Humanus a ide o expresívne obrazy Hannesa Mleneka. Tento rodák z Wiener Neustadtu (1949) si za ústrednú tému zvolil ľudské telo.

23.05.2024 09:00
Edgar Quinn, Picasso, Danubiana Foto:
Edward Quinn: Môj priateľ Picasso
debata

Kurátorka Silvie Aigner píše, že Mlenek jedným ťahom umiestňuje na plátno figurálne fragmenty, pričom vychádza z dynamiky a zo sily vlastnej telesnosti. Jeden z monumentálnych obrazov sa volá Čakanie na Godota, iný Línia opúšťa telo alebo Kentaur.

Hannes Mlenek: Línia opúšťa telo Foto: archív Danubiany
Hannes Mlenek, Danubiana Hannes Mlenek: Línia opúšťa telo

Pigment z liekov

Zaujímavý koncept si zvolila aj Monika Kus-Picco, umelkyňa s brazílskymi koreňmi, ktorá sa narodila vo Viedni (1973), žije a pracuje vo Viedni a Riu de Janeiro. Na výstave nazvanej Rozmanitosť medicíny upútajú jej pestrofarebné, naoko abstraktné obrazy. V skutočnosti výtvarníčka skúma exspirované produkty farmaceutického priemyslu a chce upozorniť na masový predaj pestrofarebných tabletiek v USA, ako aj na problematiku rodovej medicíny. Výskum je interdisciplinárny a zahŕňa aj jej vlastnú rodinnú históriu na juhu Brazílie.

Monika Kus-Picco a jej výstava Rozmanitosť... Foto: archív Danubiany
Monika Kus-Picco, Danubiana Monika Kus-Picco a jej výstava Rozmanitosť medicíny v Danubiane

A tak Monika Kuss-Pico liečivá rozdrvila na prášok a pomocou chemických reakcií a rozpúšťadiel z nich vytvorila použiteľný pigment. Ukazuje, že lieky môžu byť pre ľudstvo požehnaním aj prekliatím pre svoje strašné vedľajšie účinky. Na jej úchvatných dielach – už názvy sú veľavravné: Americký sen, Parkinson, Odpad či Medicína pôvodných obyvateľov Brazílie – sú krása a smrť, spása i katastrofa blízko seba. Aj kurátor Klaus Albrecht Schröder upozorňuje na nezvyčajnú farebnú paletu umelkyne.

No nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Monika Kus-Picco si musí dôsledne všímať všetky chemické reakcie, ak nechce nechať farebný výsledok len na náhodu: výťažok z brusníc v doplnku stravy, bielu farbu bielej tabletky, tmavohnedú získa zo silného oxidačného činidla manganistanu draselného. Autorka vie, ktoré lieky vyvolávajú psychotické stavy a maľuje nimi, akoby chcela zobraziť delírium. Naleje jód na plátno, rozreže jasne červené kapsuly Nurofenu a ich obsah nechá vykvapkať na jeho povrch. Maľuje farbami z mastičiek a rozdrvených piluliek. Lieky na zmiernenie Alzheimerovej choroby dala na papier a necháva ich zmiznúť na slnku tak, ako pomaly mizne človek pohltený touto chorobou.

Príliš mnoho anjelov

Celkom iné očarenie ponúkajú obrázky Zuzany Bočkayovej-Brunckovej (1980). Žiačka profesora Dušana Kállaya sa od ukončenia štúdia na VŠVU aj na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave (špecializácia na obchod a marketing) venuje knižnej ilustrácii, za ktorú získala viacero ocenení. Nečudo – jej obrázky sú nežné a originálne. Výtvarní experti tvrdia, že svoje rozprávkové kompozície vytvára s barokovým cítením tvaru, svetla i priestoru.

Zuzana Bočkayová-Bruncková: Príliš mnoho anjelov Foto: archív Danubiany
Zuzana Bočkayová-Bruncková, Príliš mnoho anjelov, danubiana Zuzana Bočkayová-Bruncková: Príliš mnoho anjelov

Návštevník jej výstavy žasne nad jej dokonalými ilustráciami rastliniek (z knižky Príbehy Kveťa Herbára), hmyzu, psíkov a rôznych zvieratiek. Výstava je inštalovaná na optimisticky žltých stenách so zväčšenými detailmi jej anjelov – tí sú z fantastických poviedok Petra Chudožilova pre deti. V knižke Príliš mnoho anjelov hrajú hlavnú rolu anjeli strážni, domáci i ďalší, ale dej sa odohráva vo svete nerozprávkovej každodennosti.

Picasso s rybacou kosťou

Nemenej slnečne pôsobia fotky írskeho fotografa Edwarda Quinna z Azúrového pobrežia. Práve tu rodák z Dublinu (1920) fotografoval svojho priateľa Pabla Picassa. Zoznámil sa s ním v roku 1951, svojou prácou si získal maliarovu dôveru a úzko s ním spolupracoval do roku 1972. A tak dnes môžeme pozorovať Picassa pri maľovaní, ako sochára, v keramickej dielni s deťmi, s druhou manželkou Jacqueline Roqueovou, jej dcérou a s obľúbenými zvieratami.

Rozkošná je fotka, kde Picasso obhrýza rybaciu kosť a pri stole ho očami hypnotizuje pes. Picassa síce fotili mnohí slávni fotografi vrátane Henriho Cartiera-Bressona, Roberta Doisneaua či Roberta Capu, no Quinnove fotky sú nearanžované a bezprostredné. Ír mal intuíciu, vedel, ako najlepšie nastaviť kameru, aby výsledkom bolo svedectvo o jedinečnej osobnosti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Picasso #Danubiana #Môj priateľ Picasso #Hannes Mlenek #Monika Kus-Picco #Zuzana Bočkayová-Bruncková #Edgar Quinn