Pre výtvarníka Milana Stana krajina bola a je večnou inšpiráciou. „Pre mňa je to slovenská krajina, i keď som pochodil so svojim maliarskym stojanom desiatky krajín v rozličných svetadieloch,“ hovorí. Už z katalógu výstavy vidieť, s akým rešpektom zobrazuje rovnako starú Bratislavu a Čičmany, terchovské domčeky, hrad Beckov či renesančnú zvonicu v Poprade, ale aj obyčajnú pinku či jabloň v záhrade.
Výtvarníka zaujali aj krajiny ďalekého východu (Vietnamu, Kórey, Japonska, Číny, Tibetu, Nepálu, Indie, Laosu, Thajska…), Talianska, Grécka, Ruska, Arménska, Gruzínska, Nórska, Kuby, Stredomoria…, no domáca slovenská krajina má preňho osobitné čaro. „Môj učiteľ maľby maliar Ernest Zmeták mi kládol na srdce, aby som čo najviac chodil maľovať do iných zemí, poznával rôzne kultúry a nimi sa inšpiroval vo svojom umení. V cudzej krajine človek skôr pochopí svoju slovenskú krajinu a začne si ju aj vážiť,“ dodáva Milan Stano. Z jeho maliarskych potuliek po Slovensku vznikla kniha Chvála krajiny a z maliarskych ciest po svete vznikla kniha Putovanie za obrazmi, ktorá získala medzinárodnú cenu E. E. Kischa.
Milan Stano a kolegyňa maliarka Mária Kovalčíková-Wilczek, ktorá je autorkou aj kurátorkou výstavy, spolu študovali na „Šupke“, len v inom čase a sú členmi Umeleckej besedy Slovenska. „Máme iné výtvarné i životné osudy, no spája nás hlboký vzťah k výtvarnému umeniu, k tvorbe a ku kultivovanému výtvarnému prejavu. Na jej dielach ma zaujala imaginácia a poetické inšpirácie, harmónia kompozície. Oceňujem aj jej schopnosť analýzy diel iných umelcov ako výtvarnej kritičky,“ hovorí Milan Stano.
Foto: archív autora
„Pre Milana Stana sa sa umeleckým ateliérom stala krajina, príroda, ľudia a život a vzniklo špecifické, na prvý pohľad až veľmi podrobné, veristicky vypovedajúce umelecké rozprávanie o exotických diaľavách a zvláštnych ľuďoch, rastlinách, architektúrach, o dedinských chalúpkach, kostolíkoch, horách a dolinách, riekach, lúkach či lesoch. Zrodilo sa silné puto medzi ním a medzi jednotlivými krajinami, ich architektúrou, ľuďmi so špecifickými miestnymi zvykmi. Svedčí o tom množstvo jeho malieb, na ktorých defilujú nielen známe slovenské a európske kultúrne stavebné pamiatky, ale aj exotické architektúry vzdialeného ázijského sveta,“ hovorí výtvarníčka a kurátorka výstavy Mária Kovalčíková-Wilczek.
Foto: archív autora
„Po všetkých skúsenostiach však autor dospel k poznaniu, že najviac krásy a prírodného aj vnútorného duchovného bohatstva je v jeho vlastnej krajine, v kruhu blízkych a temperamentom príbuzných ľudí a preto obrátil svoje umelecké poslanie späť k domácim koreňom,“ dodáva Mária Kovalčíková-Wilczek a pripomína, že Milan Stano okrem mnohých maliarskych diel vytvoril veľké série grafických listov. Prevažujú v nich hlavne drevoryty s krajinárskou tématikou. Človek a príroda sa vzájomne dopĺňajú. „Žena je nielen súčasťou dedinského prostredia, ale hlavne múzou, piesňou, vílou aj motýľom. V jej zvlnených vlasoch sa črtá okno drevenice. Je krajinou aj letiacim snom. Predstavuje harmóniu, pokoj a mier v duši,“ popisuje kurátorka diela kolegu výtvarníka.
Čítajte viac Ako rozosmial Ján Berky-Mrenica Louisa Armstronga. V Amerike by mu chýbala slovenská tráva
