Dielo, ktoré má len 13 centimetrov, vzniklo pred asi 2-tisíc rokmi a za ten čas vystriedalo množstvo vlastníkov. V polovici 18. storočia patrilo spisovateľovi a politikovi Horaceovi Walpoleovi, ktorý ho získal od britského ambasádora v Taliansku Horacea Manna.
Ten tvrdil, že bustu zachránili z trosiek Herculanea po erupcii Vezuvu. „V našom archíve Strawberry Hill som našla niekoľko listov o tomto dare medzi Walpoleom, Mannom a vojvodom z Elbeufu, ktorý v polovici 18. storočia pracoval na vykopávkach v Herculaneu,“ vysvetľuje Davoliová. Po Walpoleovej smrti v roku 1797 prešla busta nie koľkými rukami, pričom v 19. storočí prevládal názor, že v skutočnosti ide o Alexandra Veľkého.

Davoliová vystopovala Caligulu vďaka kresbe, ktorú našla v zbierke Lewisa Walpolea na Yalovej univerzite. Horace Walpole ju dal vyrobiť niekedy v 80. rokoch 18. storočia, jej autorom bol známy umelec John Carter. Následne kurátorka zistila, že v 90. rokoch 19. storočia bol vlastníkom sochy John Henry Schroder, ktorý si však myslel, že zobrazuje neznámeho mladého muža z 15. storočia.
Davoliová napokon vďaka spomínanej kresbe objavila bronzovú bustu v súkromnej zbierke umenia a starožitností investičnej spoločnosti Schroders. „Netušili, že ide o Caligulu,“ vysvetlila „Bola som taká šťastná, keď som konečne uvidela bronz a spojila si to.“
Caligula (12 n. l. – 41 n. l.)
- tretí cisár Rímskej ríše
- vládol v rokoch 37 n. l. až 41 n. l.
- jeho meno znamená čižmička
- spočiatku sa javil ako dobrý vládca
- po polroku vládnutia sa zmenil na tyrana
- obnovil procesy s vlastizradcami, ponižoval senát, vraždil boháčov a politických súperov
- vyhlásil sa za boha, viedol zhýralý život a údajne sa dopúšťal incestu so svojimi sestrami
- počas invázie do Británie sa jeho armáda vzbúrila, a tak vojakom nariadil zbierať mušle, ktoré mali symbolizovať vojnovú korisť
- po necelých štyroch rokoch vlády ho 24. januára 41 n. l. zavraždil tribún prétoriánskej gardy Cassius Chaerea spolu s ďalšími sprisahancami
- novým cisárom Rímskej ríše sa stal Claudius
Sochu potom previezli k Rupertovi Harrisovi, špecialistovi na konzervovanie kovov, ktorý uviedol, že bronzová kompozícia sa zhoduje s predmetmi, ktoré majú 2-tisíc rokov. Identitu busty potvrdil aj Dietrich Boschung, expert na ikonografiu imperiálneho Ríma z Inštitútu archeológie na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. Poukázal na striebro v očiach, čo bolo vtedy pre cisárov zvykom.
Počas Caligulovej vlády vzniklo niekoľko bronzových búst s jeho podobou, zachovalo sa ich však len zopár. Dve z nich sa nachádzajú v Metropolitnom múzeu v New Yorku, ďalšie sú v súkromných zbierkach.