Varovanie hneď na začiatok – kto chce vidieť všetky poklady Klosterneuburgu, musí si vyhradiť dostatok času. Veď už keď klikne na webstránku kláštora, prečíta si motto Ein Ort – Tausend Geschichten čiže Jedno miesto – tisíc príbehov.
Keď vojde do impozantnej vstupnej sály kláštora, musí sa rozhodnúť buď pre prehliadku priestorov kláštora, alebo pivníc. Môže absolvovať obe, no každá z nich trvá hodinu a pol. V rámci prehliadky kláštora uvidíte svetoznámy Verdunský oltár, jedno z najvýznamnejších diel európskeho stredoveku, pivničná prehliadka zasa zahŕňa aj degustáciu miestnych vín, ktoré kláštorné vinohradníctvo – najstaršie v celom Rakúsku – vyrába vo vlastnej réžii.
Pozrite si, čo všetko nájdete v rakúskom kláštore Klosterneuburg v Dolnom Rakúsku
Plus je tu ešte Klenotnica s rôznymi cirkevnými pokladmi, z ktorých ten najvzácnejší je rakúsky arcibiskupský klobúk, či skôr koruna s rubínmi, so smaragdami, zafírmi a s perlami. V kláštore sa nachádza od roku 1616 a jej predobrazom boli uhorská svätoštefanská a česká václavská koruna.
Aj tento rakúsky poklad mal byť znakom absolútnej panovníckej moci a tiež mala svojho svätého, ktorým bol zakladateľ kláštora sv. Leopold. Koruna mohla opustiť kláštor, len keď do úradu vo Viedni uviedli nového arcibiskupa. Táto ceremónia sa konala desaťkrát, naposledy v roku 1835 pre cisára Ferdinanda I. Poslednýkrát bolo možné korunu oficiálne vidieť v roku 1989 pri pohrebe Zity, poslednej rakúskej cisárovnej.
Foto: Stift Klosterneuburg/Janos Stekovics
A ďalší čas treba prirátať na návštevu aktuálnej výstavy Wir Schwestern – v preklade My sestry, keďže Klosterneuburg bol dlhé roky dvojkláštorom – v jednom žili mnísi pod vedením prepošta, druhý ženský riadila abatyša. Výstava v galérii Sala terenna približuje život tunajších mníšok. A ten sa tiež prepletá s vínom, pretože v Presshause, čiže v lisovni, kde sa dnes začína prehliadka unikátnych vínnych pivníc, bol v stredoveku jeden z najväčších ženských kláštorných kostolov regiónu – svätostánok zabudnutých augustiniánok z Klosterneuburgu.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
V roku 1133, niekoľko rokov po preložení svojho sídla do Klosterneuburgu, zriadil markgróf Leopold III. so svojou manželkou Agnes v blízkosti svojho hradu dvojitý kláštor, spoločenstvo žien a mužov. Pre tento ambiciózny projekt si zvolil augustiniánov. Kláštor bol zasvätený Panne Márii. No kým inde dvojité kláštory zanikli ešte v 12. či najneskôr v 13. storočí, ten v Klosterneuburgu fungoval až do roku 1568. Dokonca tunajšie augustiniánky boli také úspešné, že si založili ešte aj ženský Kláštor sv. Jakuba.
Po ich rozpustení v 16. storočí sa však všetko, čo svedčilo o ich existencii, majetku, umení a sochách, ich rukopisoch a prvotlačiach, dostalo do mužského kláštora. Augustinánky upadli postupne do zabudnutia, kým sa nimi v roku 2021 nezačal zaoberať výskumný projekt historičky Evy Schlotheuberovej z Univerzity v Düsseldorfe, kunsthistorika Jeffreyho F. Hamburgera z Harvardu a germanistu z Univerzity vo Viedni prof. Stephana Müllera. Kláštory v stredoveku slúžili ako centrá výchovy a vzdelanosti. Ako sa tu žilo, ako vyzerali účtovné knihy či jedálny lístok mníšok – nie vždy žili celkom asketicky, jedli rôzne druhy mäsa, medzi nimi aj veveričky – to všetko ukáže výstava.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Teraz však vstúpme do lisovne, kde sa hrozno lisuje od roku 1722 a odtiaľ po točitom schodisku zostúpime do ďalšej miestnosti, kde víno kvasí vo veľkých dubových či oceľových sudoch. Odtiaľ nás veselá sprievodkyňa odvedie do barokovej pivnice a o dve poschodia nižšie sa ocitneme v barikovej pivnici medzi vyše 200 dubovými sudmi a niekoľko metrov hrubými stenami.
To už sme v hĺbke 37 metrov pod povrchom. Po 600 metrov dlhej okružnej prehliadke, ktorú osvetľuje asi tisícka svetielok, takže vidíme 400 nainscenovaných vínnych fliaš, návštevník skončí v sympatickej vinotéke a môže okoštovať niekoľko vzoriek tunajších cuvée či rizlingov. Radi vám predajú nové i dvadsaťročné vína, biele i červené.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Pivnice sú dielom architekta Donata Felice d' Allia a hoci siahajú až po úroveň Dunaja, panuje tu suchá a čerstvá klíma. Umožňuje to murovaný základ pivnice spolu s dvojitými stenami, kde vnútorná stena má hrúbku 3 až 5 metrov a vonkajšia 5 až 7 metrov. Medzi oboma múrmi je 75 cm vzduchová šachta, ktorá ústi von a funguje ako komín. Vlhký vzduch sa tak dostáva von a v pivnici po celý rok panuje konštantná teplota 13 až 15 stupňov Celzia.
To zasa umožňuje v suchu uchovávať papier aj kartón, takže tu bola počas druhej svetovej vojny bezpečne uskladnená časť umeleckých diel z Umeleckohistorického múzea vo Viedni pred bombardovaním. V kláštore veria, že vínna pivnica neslúži len na skladovanie vína, ale je aj miestom, kde sa oslavuje umenie vinárov a vinohradníkov. Hlboko pod kupolou kláštora sa tak v stáročných pivniciach spája história, remeselná ručná výroba a pôžitok.
Nečudo, že kláštor Klosterneuburg patrí k najnavštevovanejším miestam v Dolnom Rakúsku. Okrem vína tu možno ochutnať aj tunajší chýrny jablkový mušt a pokochať sa architektúrou siahajúcou od románskeho slohu cez barok až po historizmus.
