V Átriu SNG bývajú aj rôzne podujatia a obrazy sú umiestnené na mobilných paneloch. Vyzerá to výborne a výhodou je možnosť pohodlného odstupu od diel. A je aj čo pozerať. Však secesné umenie je väčšinou lahodné a toto ukrajinské je ešte ako keby mäkšie a jemnocitnejšie.
Zaujme obsahom – či už sú to naznačené dramatické (niekedy až príjemne teatrálne) príbehy, či pohodové výjavy, alebo témy viažuce sa k histórii krajiny (rôzne grafické návrhy listín, národné symboly, znaky, dekorácie a podobne).
Pozrite si obrazy ukrajinských secesných umelcov
Dievča s pávom
Mnohé diela približujú vidiecke prostredie, majú baladické námety, znie v nich ľudová pieseň. Možno sa divák pristaví pri dievčati s pávom a všimne si aj odlišnosti od nášho spracovania podobných ľudových motívov v tom období. Sú to zaujímavé porovnania. Rozdiely vidíme už vo vonkajších znakoch – iné sú napríklad kroje, vzhľad dediny, celkové prostredie, ale aj vnútorné tóny. V ukrajinskom umení vtedy vrcholili tradičné, skôr rustikálne námety (odraz reality), ale začínalo sa už aj modernizovať.
To je práve jeden zo silných momentov expozície – obrazy chytajú za srdce, obsahujú nežnosť, idylickosť, je v nich clivota, tajomnosť, spätosť s prírodou, ale zároveň už vidno „pazúriky“ racionality, drsnosti, slobodomyseľnosti, skrátka vplyv európskej avantgardy. Aj ukrajinské umenie sa inšpirovalo dianím v centrách moderného umenia v Európe a vplyv secesie pretrval až do tridsiatych rokov 20. storočia.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Výstava V oku búrky je teda výbornou lekciou o výtvarnej situácii vo vtedajšej Európe. Keď sa zahĺbime do diel a uvedomíme si mená autorov, objavia sa rôzne zaujímavé súvislosti. Je objavné pri výtvarníkoch zisťovať, kde a u koho študovali, aké prostredie ich ovplyvnilo. To je vždy kus histórie, ale aj ukážka dobrodružstva, akým sa cibrí talent a odovzdáva sa štafeta umenia. Niekedy človek až zhíkne od prekvapenia.
Ukrajinskí umelci často študovali vo Viedni, v Krakove, ale aj na vzdialenejšom Západe a na ich diele vidno prekvapujúce prepojenia kultúr. Vidíme napríklad, ako ovplyvnil vtedajších autorov – aj ukrajinských – Gustav Klimt, pôsobiaci v umelecky vriacej Viedni. Je tu napríklad zastúpený neuveriteľne pútavý Vsevolod Maxymovič, veľmi známy umelec. Medzi autormi sú však aj ďalšie veľké mená, ako Petro Cholodnyj, Fedir Kryčevskyj, Oleksandr Muraško, Heorhij Narbut, Mychajlo Žuk. Prekvapujú originalitou, nadčasovosťou a vnútornou svojbytnosťou.
Osloví nás Alexandra
Pre nás však môže byť zážitkom dielo všestrannej výtvarníčky Alexandry Exterovej (1882 – 1949), ktorá je svetoznáma, ale nám je blízka najmä tým, že učila Ester Šimerovú. Šimerová k nej chodila do súkromnej umeleckej školy v Paríži a vždy sa ňou nadchýnala. Predstaviteľka avantgardy, umelkyňa, ktorá žila a vyštudovala umenie v Kyjeve, sa po vojne usadila v Paríži.
Foto: Národné múzeum Ukrajiny
Zo Sovietskeho zväzu sa Exterová dostala pod zámienkou, že je nominovaná na Bienále v Benátkach a už zostala na Západe. Bola priekopníčkou konštruktivizmu, kubizmu, futuristka, ale ešte pri svojej prvej návšteve Paríža v rokoch 1910 – 1914 ju zaujímal najmä nový pohľad na dekoratívne umenie, čiže aj na secesný prejav.
Bola tiež návrhárkou kostýmov, scénografkou, dizajnérkou a secesia je v týchto odboroch vždy nejako prítomná. Aj jej dielo teda ukazuje, ako sa výtvarník vyvíja, prepája rôzne smery a je napojený na celkový vývoj umenia. Príkladom bola aj jej žiačka, naša Ester Šimerová, v ktorej tvorbe sa tiež stretávali rôzne smery a vplyvy, pretavené do originality.
Posledný mohutný štýl
Nech je situácia akákoľvek, umenie nepozná hranice geografické ani hranice času, je prepojené a podporené záujmom divákov, všeobecnou starostlivosťou. Tak aj tieto diela z Ukrajiny teraz, počas vojny, doputovali až k nám. Sú tu v bezpečí, ako keby evakuované. Do júna boli vystavené vo viedenskom Belvederi a po skončení výstavy pôjdu v septembri do bulharskej Sofie. Tešia oči Európy, ktorá ich zrodila.
Foto: Národné múzeum Ukrajiny
Výstavu pripravila kurátorka Katarína Beňová spolu s ukrajinskou dvojicou kurátorov Konstantinom Akinshom a Marynou Drobotiuk. Návštevníci pochádzajúci z Ukrajiny budú mať vstup voľný a odborný výklad k výstave poskytuje SNG aj v ukrajinčine. Stojí za to si vypočuť aj sprievodné slovo, lebo za obrazmi sa skrývajú mnohé príbehy a objasňujúce fakty. Zaujímavý je aj názor, že secesia je posledný veľký medzinárodný štýl. Prejavila sa naozaj všade, zostala v architektúre, v dizajne, v móde, dodnes sa kde-tu vynorí v nejakom novom stvárnení.
Jej základom bola ladnosť a emocionálnosť, ornamentálnosť a tá už v dnešnom svete minimalizmu – aj citového – neletí. V oku búrky však stále cítiť silu umenia, koncentráciu energie, všetky tie silné prúdy, čo vytvárajú nevšedné veci.
